155 rokov od narodenia grófa Dr. Štefana Ambrózy-Migazziho
Pridané: am, 4. marec 10:35
Dňa 05.03.2024 si pripomíname 155 rokov od narodenia grófa, doktora práv, Štefana Ambrózy-Migazziho, zakladateľa Arboréta Mlyňany.
„Rastlina je materiálom, z ktorého vytváram sochu; je farbou, ktorou maľujem svoje obrazy; je prostriedkom, ktorým zachycujem, lámem slnečný lúč; ktorým prinútim slávika k spevu; ktorým rozprúdim vôňu kvetov.“
Štefan Ambrózy-Migazzi
Gróf Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi pochádzal zo Železnej stolice v západnom Maďarsku. Po matke Agáte je potomkom rodiny Erdödy. Narodil sa 5. marca 1869 v Nizze. Strednú školu absolvoval vo viedenskom Tereziáne. Študoval právo na univerzite vo Viedni, v Louvain a v Budapešti, kde získal diplom doktora politických vied. Potom už mal otvorenú cestu a bohaté možnosti pre pestovanie svojich záľub.
Gróf mal mnohých vplyvných priateľov, politikov, členov šľachty a kráľovského rodu a hlavne vedcov. Získal si ich svojou vľúdnou povahou a záhradníckym umením. Dopomohli mu dosiahnuť grófsky titul a podporovali ho v realizácii smelých myšlienok. Ako rečníka ho bolo málokedy počuť, no keď prehovoril, tak väčšinou len v záujme botaniky. Záľubu v záhradníctve, dendrológii a botanike mu od ranného detstva vštepovala jeho matka Agáta.
Sobášom s Antóniou Migazzi v roku 1892 sa dostal Ambrózy do príbuzenstva so zlatomoraveckým rodom Migazziovcov, ktorého najslávnejším členom bol kardinál Migazzi. Erby oboch rodov vidíme i dnes na hornej strane priečelia kaštieľa, zjednotené pod spoločnou korunou, vyhotovené ako reliéf.
Mladí ľudia sa zoznámili v Tatrách, v Dolnom Smokovci, kde Migazzi s Antóniou trávili leto. Ešte v tom istom roku sa zosobášili.
Viliam Migazzi mal 4 dcéry a sám bol posledným mužským potomkom rodu. Aby sa zachovalo rodové meno, bol možný podľa maďarského zákonníka tzv. „fiusítás“, najstaršej dcére sa pririeklo právo nosiť dievčenské meno aj po sobáši a manžel bol povinný pripojiť ho k svojmu menu. Je trochu nezvyklé, že tak urobil aj Ambrózy, pretože Antónia bola najmladšou dcérou a jej najstaršia sestra Irma bola nositeľkou práv mužských potomkov.
Už v čase sobáša sa svokor so zaťom dohodli, že dcéra dostane do vena mlyniansky veľkostatok, ku ktorému sa prikúpi lesík nad obcou Vieskou nad Žitavou. V roku 1894 pod vedením staviteľa Guttmanna bol dokončený kaštieľ.
Štefan a Antónia mali dve deti – dcéru Agátu a syna Ľudovíta, ktorý zomrel v mladom veku.
V roku 1914 Ambrózy opustil Arborétum a usadil sa na svojom majetku v Tane v Maďarsku. V Jeli založil arborétum, ktoré nadväzovalo na jeho pestovateľské skúsenosti.
Spolu s Antóniou prežili 42 rokov v šťastnom a harmonickom manželstve.
Ľudia na grófa spomínajú ako na človeka značne slobodomyseľného. Mal pochopenie pre sociálne otázky, pre potreby širokých vrstiev a na hmotných statkoch si nezakladal. Bol vždy učencom a nikdy politikom.
Kto s ním prišiel do styku, bol nadšený jeho láskavosťou. Kto ho poznal z literatúry, z článkov, obdivoval jeho záhradnícke dielo a spoznal v ňom šľachetne zmýšľajúceho človeka a optimistického učenca.
V usmievajúcej tvári sa podivne odrážala jeho patriarchálna brada a z úst mu skoro vždy trčala krátka fajka. Ani v ťažkej chorobe ho optimizmus neopustil. Vo februári roku 1933 zomrel.
Gróf Ambrózy-Migazzi pripravoval rukopis, kde sa usiloval sústrediť svoje poznatky s pestovaním sempervirentov, ten sa však v pohnutých vojnových rokoch stratil. Jeho najvýznamnejšie práce sú jeho odborné príspevky „Immer- und wintergrüne Laubgehölze“ publikované v roku 1913 a „Aus meiner Malonyaner Werkstatt“ z roku 1921. Jeho diela vychádzali okrem iných tiež v časopise Mitteilungen der Deutschen Dendrologischen Gesellschaft.
E. Zahradníková
Foto: archív AM