ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Abercrombie Lawson (1870-1927)

Abercrombie Lawson (1870-1927)

Pridané: am, 13. september 07:00

Abercrombie Anstruther Lawson (*13. september 1870 Hamilton, Ontario, Kanada - †26. marec 1927, Sydney, Austrália) – prvý profesor botaniky na Univerzite v Sydney.

Jeho rodina sa presťahovala v roku 1881 do Toronta, kde Lawson začal študovať na Harbord Street Collegiate Institute. Po roku však odišiel do Glasgova, kde študoval v rokoch 1895-1896. Promoval na Kalifornskej Univerzite v Berkeley. V roku 1901 strávil rok ako asistent na Univerzite v Chicagu, kde pôsobili profesori John Merle Coulter a Charles Joseph Chamberlain. Tu aj získal titul Ph.D. - v Hull Laboratories.    

Lawson sa vrátil do Kalifornie, kde pôsobil ako učiteľ na Stanfordovej Univerzite. Tu v tom čase pôsobil aj profesor D.H. Campbell. V rokoch 1907-1910 vyučoval botaniku na Univerzite v Glasgove, kde získal za prácu zaoberajúcou sa morfológiou zástupcov radu Coniferales titul „Doktor vied“. V rokoch 1911-1912 publikoval v časopise „Transaction“ Kráľovskej spoločnosti v Edinburgu svoju prácu „Memoirs on Synapsis, Nuclear Osmosis and Chromosome Reduction“.

V roku 1913 sa Lawson stal zakladajúcim profesorom botaniky na Univerzite v Sydney. Lawson sa veľmi dobre orientoval v evolučnej teórii, ktorá spôsobila v botanike revolučnú zmenu. Lawson sa orientoval na štúdium zbierkových fondov získaných z expedičných ciest.

Od začiatku pôsobenia v Sydney Lawson kládol veľký dôraz na terénne cvičenia, čím preniesol do Austrálie výborný praktický doplnok výučby úspešne realizovanej v Škótsku. Zároveň trval na dôslednej práci v laboratóriu, pre ktoré vedenie univerzity postavilo samostatnú budovu s príslušným vybavením až po prvej svetovej vojne v roku 1925. V tomto roku Lawson zaviedol do výučby aj predmet Ekológia.

Lawson bol pre svoj zmysel pre humor a výučbové metódy medzi študentmi veľmi obľúbený. Počas pôsobenia v Glasgove navštívil najdôležtejšie európske botanické inštitúcie, kde sa inšpiroval vyučovacími metódami a výskumnými technikami. Neskôr, v roku 1923 za týmto účelom navštívil aj niekoľko kanadských univerzít.

Jeho prví študenti promovali od roku 1920. Od tohto obdobia Lawson cieľavedome budoval svoj výskumný tím. Pomáhali mu v tom jeho bývalí študenti z Glasgova, John McLuckie a Patrick Brough. Ťažiskom ich práce bolo štúdium vývoja ihličnanov. Lawson podporoval štúdium divorastúcich druhov rastlín a zúčastnil sa kampane, ktorá viedla k ochranárskemu zákonu v roku 1927. Jeho práce o pôvode a vývoji austrálskej flóry vydal po smrti Lawsona jeho študent a kolega McLuckie.

Lawson bol členom Linného spoločností v Londýne, členom Kráľovskej Spoločnosti v Edinburgu a v Novom Južnom Walese. Zomrel tesne pred jeho menovaním za člena Kráľovskej Spoločnosti v Londýne.  

Jeho brat Andrew bol profesorom geológie na Kalifornskej Univerzite v okoch 1899-1928 a ďalší brat, James Kerr-Lawson bol významný maliar portrétov. Namaľoval aj samotného Lawsona – jeho portrét visí v Oddelení botaniky na Univerzite v Sydney.

Po Lawsonovi ostali ilustrácie Austrálskej flóry, ktoré zanechal univerzite. Boli to diapozitívy, ktoré vlastnou umeleckou technikou vylepšoval. Aj v súkromí sa zaujímal o umenie, zhromaždil zbierku starožitného nábytku, vlastnil zbierku anglického, francúzskeho a čínskeho porcelánu a viacero cenných obrazov.

Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana /Murr./Parl.) nie je taxón nazvaný na počesť Abercrombie Lawsona ale Johna Lawsona, anglického cestovateľa, ktorý v roku 1700 pricestoval z Anglicka do Južnej Karolíny, založil mesto Bath v Severnej Karolíne a do Anglicka priniesol bohatý prírodovedecký materiál. V roku 1710 sa so skupinou nemeckých usadlíkov vrátil do Ameriky a založil mesto New Bern. Z tejto cesty zozberaný prírodovedecký materiál sa dodnes nachádza v Prírodovednom múzeu v Londýne (Britskom Múzeu).

 

Zdroj

Abercrombie Lawson. http://en.wikipedia.org/wiki/Abercrombie_Lawson (2010-09-13).

Bellis Vincent. 2007. John Lawson's North Carolina. [online]. [cit.13.9.2010]. Dostupné na internete: http://www.ncmuseumofhistory.org/collateral/articles/f07.JL.North.Carolina.pdf.