Alexander von Humboldt (1769-1859)
Pridané: am, 14. september 06:52
Alexander von Humboldt (*14. september 1769 Berlín, Nemecko - †6. máj 1859 Berlín, Nemecko) – nemecký prírodovedec, cestovateľ a objaviteľ, svojím rozsiahlym dielom o prirodzenom rozšírení rastlín prispel k rozvoju biogeografie ako vednej disciplíny, bol taktiež prvým kto predpokladal, že svetadiely rozdelené Atlantickým oceánom tvorili kedysi jednu pevninu. Publikované výsledky jeho ciest po Latinskej Amerike (1799 – 1804) vychádzali po dobu 21 rokov.
Od detstva sa zanietene venoval štúdiu prírody, zbieral a zhromažďoval rastliny a hmyz (nazývali ho „malý lekárnik“). Ako 21 ročný v roku 1970 publikoval svoju prácu „Mineralogische Beobachtungen über einige Basalte am Rhein“, čo bol sumár poznatkov počas jeho študijnej cesty po povodí Rýna.
Humboldtovu vášeň pre cestovanie podporilo aj priateľstvo Georgom Forsterom, zaťom C.G. Heyneho, u ktorého navštevoval Humboldt prednášky v Göttingene. Forster bol spolupracovníkom Kapitána Cooka na jeho druhej objaviteľskej ceste. Humboldt mal všetky predpoklady zúčastniť sa na takýchto aktivitách, začal študovať cudzie jazyky a základy mnohých vedných odborov, dokonca v oblasti anatómie a botaniky, kde dosiahol značné vedecké úspechy.
Od roku 1794 cestoval po Európe (navštívil Anglicko, Švajčiarsko, Taliansko), mnohokrát v diplomatických misiách. Po smrti svojej matky sa rozhodol naplno uskutočniť svoje cestovateľské zámery.
Jeho prvý pokus pripojiť sa k expedícii Kapitána Nicolasa Baudina stroskotal a Humboldt sa spolu s botanikom Aimé Bonplandom snažili pripojiť k expedícii po invázii Napoleona Bonaparteho v Egypte. Ani tento pokus nevyšiel a Humboldtovi v Madride navrhol minister de Urquijo možnosť pre oboch vedcov vycestovať s odporúčaniami do Latinskej Ameriky.
Na ceste navštívil Humboldt Tenerife a 16. júla 1799 pricestoval do Venezuely. Tu pozoroval aj roj meteorov a vydal sa po povodí rieky Orinoco. Počas tejto expedície, ktorá trvala štyri mesiace a počas ktorej precestoval v neobývanej krajine 2776 km, Humboldt dosiahol niekoľko významných objavov geografických, popísal viaceré domorodé kmene a popísal aj viacero druhov, napríklad elektrického úhora (Electrophorus electricus).
Na Kubu obaja vedci dorazili 24. novembra 1799, expedície smerovali ďalej do Brazílie, Kolumbie, Limy a Peru, kde na pobreží Callao Humboldt sledoval Prechod planéty Merkúr a študoval guano ako prirodzené hnojivo, ktoré sa vzápätí začalo dovážať do Európy.
Po nebezpečnej plavbe dorazili obaja vedci do Mexika. kde strávili jeden rok. Humboldt sa veľmi krátky čas zdržal aj v Spojených štátoch amerických, kde bol hosťom prezidenta Thomasa Jeffersona. Do Európy, prístavu Bordeaux, sa vrátil 3. augusta 1804.
Výsledky tejto cesty pomohli položiť základy fyzickej geografie a meteorológie. V roku 1817 prišiel s návrhom vypracovať „izotermické čiary“ porovnaním teplotných podmienok rozličných krajín na základe údajov o poklese priemernej teploty s narastajúcou nadmorskou výškou. Objavil taktiež jav poklesu magnetizmu Zeme od pólov k rovníku. K rozvoju geológie prispel štúdiom vulkánov v Amerike.
Humboldt sa považuje za „druhého objaviteľa Kuby“, kde sa popri hospodárskych prognózach jednotlivých oblastí venoval aj geologickému prieskumu a zberu položiek rastlinných a živočíšnych druhov.
Po príchode do Európy sa usadil v roku 1808 v Paríži, kde sa pokúsil knižne sumarizovať dosiahnuté výsledky, čo mu trvalo 21 rokov. Navyše spolu so svojím niekdajším oponentom Josephom Louis Gay-Lussacom začali spolupracovať na výskume zloženia atmosféry.
Humboldt bol známy svojimi originálnymi vedeckými metódami a prístupmi, pre ktoré si zabezpečil na svoju dobu najmodernejšie prístrojové vybavenie. Vo vede bol považovaný za mimoriadny zjav svojej doby. Od roku 1810 bol členom Kráľovskej švédskej akadémie vied. Humboldt bol považovaný rovnako za vynikajúceho vedca ako aj za „salónneho leva“.
V roku 1811 a v roku 1818 sa zúčastnil na expedíciách do Ázie, vyslaný najprv ruskou a neskôr pruskou vládou. Ani jedna nenaplnila však Humboldtove očakávania. V roku 1829 spolu so spolupracovníkmi Gustavom Rosem a C.G. Ehrenbergom precestoval ruskú ríšu, spolu 15472 km. Za najvýraznejší prínos tejto expedície sa považuje úprava hodnôt nadmorských výšok niekoľkých oblastí v Strednej Ázii a objav ložísk diamantov a zlata, ktoré Humboldt vďaka geologickým výskumom v Brazílii dopredu predpokladal.
Prvé dva diely jeho práce „Kosmos“ boli publikované v rokoch 1845 a 1847, ďalšie dva v rokoch 1850-1858, fragmenty piatej po jeho smrti v roku 1862. Toto dielo bolo dlho veľmi obľúbeným v Anglicku a v Amerike.
Na počesť Alexandra von Humboldta bolo nazvaných viacero rastlinných a živočíšnych druhov, prírodných rezervácií, pohorí a mnoho iných miest a inštitúcií, a to najmä v Amerike.
Zdroj
Alexander von Humboldt. http://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_von_Humboldt (2010-09-14).