Vyhľadávanie

Aktuálne počasie u nás

zamračené 3,2 °C
Vietor: V 3,7 m/s

Aktualizované: 28.11.2024 07:43

História počasia

Web kamera

webkamera


Armen Takhtajan (1910-2009)

Pridané: am, 11. jún 09:29

Armen Takhtajan, Армен Левонович Тахтаджян (*10. jún 1910 Şuşa, Azerbajdžan - †13. november 2009 Petrohrad, Rusko) - arménsko-ruský botanik, jeden z najvýznamnejších rastlinných systematikov 20. storočia s výrazným prínosom v oblastiach rastlinnej evolúcie, biogeografie, paleobotaniky a flóry Kaukazu. Autorskú skratku má „Takht.“.

Jeho starý otec pracoval ako novinár, ovládal niekoľko orientálnych a európskych jazykov, a zomrel v Paríži. Jeho otec bol v Lipsku vyštudovaný agronóm a pracoval dlhší čas vo Francúzsku, Švajčiarku a vo Veľkej Británii. Do Azerbajdžanu sa vrátil v roku 1908 a o rok sa oženil. Armen mal ešte dve mladšie sestry. Rodina sa v roku 1918, z dôvodu pogromov, presťahovala do Arménska.

Otec veľmi podporoval záujem Armena o prírodné vedy. V roku 1928 začal študovať v Tbilisi, ale v štúdiu pokračoval na Petrohradskej univerzite, kde navštevoval prednášky V.L. Komarova. V období 1929-1931 študoval na Univerzite v Jerevane a napokon štúdium ukončil v Tbilisi, kde prednášky z botaniky viedol významný botanik Dimitrij Ivanovič Sosnovský a Armenovi pomohol pri publikácii jeho prvých prác.

Po ukončení štúdia, v roku 1932, začal pracovať na Oddelení subtropického poľnohospodárstva Sovietského inštitútu aplikovanej botaniky (dnes Vavilov ústav).

V rokoch 1938-1948 viedol Botanické oddelenie na štátnej univerzite v Jerevane a v rokoch 1944-1948 pôsobil ako riaditeľ Botanického ústavu Arménskej akadémie vied a profesor Leningradskej štátnej univerzity.

Neskôr pracoval na Botanickom ústave Komarova v Petrohrade, kde vytvoril v roku 1940 nový klasifikačný systém kvitnúcich rastlín, ktorý bol navrhnutý podľa ich fylogenetického pôvodu. Tento systém sa v západných krajinách spopularizoval až po roku 1950, keď začala jeho korešpondencia s významným americkým botanikom Arthurom Cronquistom, ktorého klasifikačný systém bol napokon výrazne ovplyvnený práve prácami Takhtajana a iných botanikov z petrohradského botanického ústavu.

Systém Takhtajana zaraďuje kvitnúce rastliny do kmeňa Magnoliophyta a ten do dvoch tried Magnoliopsida  a Liliopsida, ktoré sú ďalej delené do podtried, radov a čeľadí.

Takhtajan takisto rozpracoval systém floristických regiónov.

Bol členom Ruskej akadémie vied a od roku 1971 zahraničným spolupracovníkom Národnej akadémie Spojených štátov amerických. Bol akademikom Arménskej akadémie vied, od roku 1973 predsedom Sovietskej botanickej spoločnosti a od roku 1975 predsedom Medzinárodnej spoločnosti pre rastlinnú taxonómiu. Okrem toho bol členom aj iných, najmä európskych, vedeckých spoločností.

Bol autorom asi 20 monografií a viac ako 300 vedeckých prác z oblasti evolúcie rastlín, morfológie rastlín, paleobotaniky a fytogeografie. Najznámejšie jeho práce sú „Морфологическая эволюция покрытосеменных“ z roku 1948, ďalej „Высшие растения“ z roku 1956, „Die Evolution der Angiospermen“ z roku 1959, „Основы эволюционной морфологии покрытосеменных“ z roku 1964, „Flowering plants: origin and dispersal“ z roku 1969, „Floristic Regions of the World“ z roku 1986 (v spolupráci s botanikmi Crovellom a Cronquistom), „Evolutionary Trends in Flowering Plants“ z roku 1991, „Diversity and Classification of Flowering Plants“ z roku 1997 a napokon „Flowering Plants“ z roku 2009.

Zomrel v roku 2009, dožil sa 99 rokov.

 

Zdroj

Armen Tachtadżian. http://pl.wikipedia.org/wiki/Armen_Tachtadżian (2011-06-10).

Тахтаджян, Армен Леонович. http://ru.wikipedia.org/wiki/Тахтаджян,_Армен_Леонович (2011-06-10).