ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Augustin Pyramus de Candolle (1778-1841)

Augustin Pyramus de Candolle (1778-1841)

Pridané: pm, 4. február 15:01

Augustin Pyramus de Candolle (*4. február 1778 Ženeva, Švajčiarsko - †9. september 1841 Ženeva, Švajčiarsko) – švajčiarsky botanik. Autorskú skratku má „DC.“.

De Candolle mal predkov, ktorí žili v Provensálsku, ale rozhodli sa pre náboženskú diskrimináciu v polovici 16. storočia opustiť vlasť.

Narodil sa v Ženeve. Bol neduživým dieťaťom, ale už ako veľmi mladý prejavil veľký záujem o prírodovedné štúdium. V škole dosahoval vynikajúce výsledky a ako mladý študent písal poéziu. Na Univerzite v Ženeve ho jeho učiteľ J.P.E. Vaucher motivoval pre štúdium botaniky.

V roku 1796 sa de Candolle presťahoval do Paríža. Obe jeho skoršie práce, „Plantarum historia succulentarum“, vydaná v štyroch zväzkoch v roku 1799 a „Astragalogia“ z roku 1802, vysoko hodnotili viacerí botanici, napríklad Georges Cuvier a Jean-Baptista Lamarck. Posledne menovaný ho poprosil, aby prispel do tretieho vydania „Flore française“. Úvod tejto práce nazvaný „Principes élémentaires de botanique“ obsahoval nové princípy botanickej klasifikácie odlišnej od metódy Karla Linného a de Candolle bol jej autorom.

V roku 1804, keď získal titul doktora medicíny, publikoval prácu „Essai sur les propriétés médicales des plantes“ a krátko nato v roku 1806 „Synopsis plantarum in flora Gallica descriptarum“.

Na žiadosť francúzskej vlády de Candolle botanizoval počas letných mesiacov po dobu šiestich rokov na francúzskom vidieku. Výsledky publikoval v roku 1813.

V roku 1807 sa stal profesorom botaniky na lekárskej fakulte Univerzity v Montpellieri, kde bol aj riaditeľom botanickej záhrady. Tu v roku 1813 vydal prácu „Théorie élémentaire de la botanique“.  

Do Ženevy sa vrátil v roku 1816, keď na univerzite získal miesto profesora botaniky a zoológie. Na tejto univerzite bol v rokoch 1830-1832 aj rektorom. V roku 1817 tu založil botanickú záhradu. V Ženeve žil do konca svojho života a snažil sa prepracovať svoj prirodzený systém botanickej klasifikácie rastlín. Výsledky sa pokúsil uverejniť v práci „Regni vegetabilis systema naturale“, ale vyšli len dva zväzky – po tom čo uznal, že nebude v jeho silách dokončiť takéto rozsiahle dielo. Začal teda pracovať na menej rozsiahlej práci „Prodromus Systematis Naturalis Regno Vegetabilis“, ale aj v tomto prípade ju nedokončil celú, vyšlo „len“ sedem zväzkov. Ďalej na tejto práci pokračoval jeho syn Alphonse de Candolle.

V roku 1826 bol de Candolle zvolený za člena Kráľovskej švédskej akadémie vied.

Augustin Pyramus de Candolle je pôvodcom myšlienky „boja v prírode“ v zmysle kompetície druhov o životný priestor. Táto idea inšpirovala neskôr Charlesa Darwina, ktorý v roku 1826 študoval prirodzený systém de Candollea na Univerzite v Edinburghu. Po uvedení svojej teórie sa však Darwin viac odvolával na vplyv myšlienok politického ekonóma Thomasa Malthiusa a nazval ju prírodný výber. Augustin Pyramus de Candolle a Charles Darwin sa stretli v roku 1839 a konzultovali túto teóriu.

Na jeho počesť boli pomenované rody Candollea (dnes zaradený pod Stylidium Sw. ex Willd., Stylidiaceae) a Candolleodendron R. S. Cowan (Fabaceae).

V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín ktoré zaradil

Acer campestre var. hebecarpum DC.,

Berberis thunbergii DC.,

Caragana grandiflora /Bieb./ DC.,

Crataegus laevigata /Poir./ DC.,

Kerria japonica /L./ DC.,

Magnolia kobus DC.,

Oxydendrum arboreum /L./ DC.,

Parrotia persica /DC./ C.A.Mey.,

Photinia villosa /Thunb./ DC.,

Pterocarya stenoptera DC.,

Quercus infectoria var. boissieri DC. a

Wisteria floribunda /Willd./ DC.

 

 

Zdroj

Augustin Pyramus de Candolle. http://en.wikipedia.org/wiki/Auguste_Pyrame_DeCandolle (2011-02-04).

Augustin-Pyrame de Candolle. http://de.wikipedia.org/wiki/Augustin-Pyrame_de_Candolle (2011-02-04).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.