Augustine Henry (1857-1930)
Pridané: am, 2. júl 10:23
„The plant-collector's job is to uncover the hidden beauties of the world,
so that others may share his joy ...“ (Frank Kingdon Ward)
„A forest is the finest thing in the world: it is the expression of nature in the highest form:
it is so full of beauty and of variety.“ (Augustine Henry)
Augustine Henry (*2.júl 1857 Dundee, Škótsko - †23. marec 1930 Dublin, Írsko) – írsky záhradník škótskeho pôvodu, významný sinológ. Autorskú skratku má „A.Henry“
Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do Severného Írska, do mesta Cookstown, kde Augustine aj začal chodiť do školy. V štúdiu pokračoval na Queens College v Galway, kde s vynikajúcim prospechom štúdium ako 20 ročný, v roku 1877, ukončil. O rok promoval na Queens College v Belfaste (Master of Arts) a začal študovať medicínu v Londýne. Sir Robert Hart mu po návrate do Belfastu v roku 1879 ponúkol prácu pre čínsku colnú správu (Imperial Maritime Customs Service). Augustine urýchlene ukončil štúdium medicíny v Edinburgu aby mohol v jeseni 1881 vycestovať do Číny.
Henry začal pôsobiť v Šanghaji a počas kariéry v Číne pôsobil od roku 1882 aj v meste I-čchang (Yichang) - v provincii Hubei a rastliny zberal aj v provinciách Hupeh, Sečuan, Yunnan a na Tajvane, kde pôsobil aj ako lekár. Medzi prvými rastlinami, ktoré zaslal do Kew boli Rhus verniciflua, Camelia euryoides, Rosa banksiae, Buddleia davidii a Tilia tuan. Pri odchode z I-čchangu zozberal aj cibule ľalie Henryho (Lilium henryi).
Augustine Henry pomohol v začiatkoch botanizovania v Číne viacerým botanikom, v neposlednom rade E.H. Wilsonovi. Písomný kontakt udržiaval s viacerými botanikmi - dendrológmi, medzi ktorých patril aj Henry Hance, ktorý bol vicekonzulom v Kantone a patril medzi autority na čínsku flóru, ďalej Sir Joseph Hooker, ktorý bol riaditeľom Kráľovských botanických záhrad v Kew a botanici William Thistleton-Dyer, Daniel Oliver a William Hemsley.
Hoci v oblastiach, kde pracoval pôsobilo pred ním viacero botanikov, napríklad Charles Maries a Thomas Watters, predsa sa tieto územia stále považovali za neprebádané („the Klondike of plant gold“). Od novembra 1884 do februára 1889 Henry objavil asi 500 nových druhov rastlín, 25 nových rodov a dokonca čeľaď (Trapellaceae, Trapella sinensis) a svoje objavy publikoval v roku 1888 v časopise Journal of the Royal Asiatic Society. Do tohto obdobia nebola čínska flóra dostatočne preskúmaná.
Do Kew Gardens zaslal herbárové položky ktoré rátali približne 160 tisíc listov, ďalej semená a asi 500 živých jedincov. Bol prvým kto zaslal do Európy semená davidie zákrovitolistej.
Počas krátkeho pobytu v Anglicku sa 20. júna 1891 oženil a ešte v tom istom roku sa vrátil s manželkou do Číny. Od októbra 1892 pôsobil v Dakou na Tajvane (Formosa), pretože jeho manželka sa liečila na tuberkulózu a toto podnebie malo liečbu urýchliť, chorobe však podľahla o dva roky v Denveri v USA. V roku 1893 publikoval Henry prácu „Notes on the Economic Botany of China“ a o rok sa začal jeho písomný kontakt s Charlesom S. Sargentom, riaditeľom Arnold Arboréta Harvardovej univerzity, ktorého požiadavky Henry v súvislosti so svojim hlavným poslaním v Číne nemohol splniť.
Od roku 1896 pracoval v Mengsi na Tajvane, kde v Simao ako francúzsky konzul pre juhozápadnú Čínu pôsobil Pierre Bons D'Anty, ktorý takisto intenzívne botanizoval. Okolo roku 1896 sa Henry dostal do písomného kontaktu s Arthurom K. Bulleyim, majiteľom okrasných škôlok Bees Nursery, ktorý vďaka kontaktom s Henrym vyslal neskôr, v roku 1904 do Číny Georgea Forresta, v roku 1911 Franka Kingdon Warda a v roku 1913 do Sikkimu Rolanda Coopera.
V roku 1899 bol na základe viacročnej korešpondencie riaditeľa Kew Gardens Thistleton-Dyera a Augustine Henryho vyslaný do Číny Ernest Henry Wilson, ktorý mal okrem zberov pre Kew a firmu Veitch pracovať aj pre Arnold Arboretum.
Krátko pred definitívnym odchodom z Číny bol Augustine Henry v kontakte s botanikom Davidom Fairchildom (U.S. Department of Agriculture), ktorý bol zodpovedný za introdukciu rastlín do USA. Fairchild navštívil Čínu v roku 1900 a bol fascinovaný znalosťami Henryho a vďačný za jeho rady ako dlhodobo skladovať zozberané semená rastlín. Fairchild v roku 1903, keď navštívil Londýn a stretol tam Henryho ako tam triedil svoje zbery, ho vyzval aby sa vrátil do Číny a pre neho zberal, ale Henry to odmietol. Neskôr, v máji v roku 1905, bol Fairchildom vyslaný do Číny pre zbery Frank Meyer a neskôr aj Joseph Rock.
Ešte v roku 1914 požiadal Augustine Henryho o radu iný botanik, Reginald Farrer, ktorý v apríli 1914 odišiel do Číny spolu s Williamom Purdomom.
Po návrate do Európy, v roku 1900, začal Henry v Nancy vo Francúzsku študovať lesníctvo. Počas tohto obdobia spolupracoval na siedmom zväzku práce „Trees of Great Britain and Ireland“ z rokov 1907-1913, ktorého autorom bol Henry John Elwes. Príspevkom od Henryho boli kľúče na určovanie drevín len podľa listov a konárikov.
V roku 1907 Henry spoluzakladal Katedru lesníctva na Univerzite v Cambridgei a pôsobil tam ako docent do januára 1913. Počas tohto obdobia založil spolu s A.C. Forbesom aj Lesnícke arborétum v Avondale.
Na Deň svätého Patrika v roku 1908 sa znovu oženil.
V roku 1913 začal viesť ako profesor Katedru lesníctva na Royal College of Science v Dubline a neskôr spolupracoval na založení Národného lesníckeho Centra.
Augustine Henry vyštudoval neskôr aj právo a udržiaval osobný kontakt s viacerými umelcami a mysliteľmi svojej doby.
Bol ocenený viacerými európskymi botanickými spoločnosťami a v roku 1929 mu Botanický ústav v Pekingu venoval druhý zväzok diela „Icones plantarum Sinicarum“.
V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín ktoré zaradil alebo boli pomenované na jeho počesť
Berberis henryana Schneid.,
Larix olgensis Henry,
Lonicera henryi Hesml.,
Rhododendron augustinii Hemsl.,
Spiraea henryi Hemsl.,
Syringa x henryi Schneid.,
Tilia henryana Szysz. a
Viburnum henryi Hemsl.
Zdroj
Augustine Henry. http://en.wikipedia.org/wiki/Augustine_Henry (2011-07-02).
Nelson, E. Charles. 1980. Augustine Henry and the Exploration of the Chinese Flora. [online]. arnoldia.arboretum.harvard.edu [cit.02.07.2011].Dostupné na internete: http://arnoldia.arboretum.harvard.edu/pdf/articles/1143.pdf.
TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.