ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Engelbert Kaempfer (1651-1716)

Engelbert Kaempfer (1651-1716)

Pridané: pm, 16. september 16:38

Engelbert Kaempfer (*16. september 1651 Lemgo, Nemecko - †2. november 1716 Lieme, Nemecko) – nemecký lekár, cestovateľ a výskumník. Výsledky jeho ciest po Rusku, Perzii, Indii, Jáve, oblasti Siam a Japonsku, ktoré trvali takmer 10 rokov významne ovplyvnili rozvoj viacerých vedných disciplín. Autorskú skratku má „Kaempf.“.

Bol synom pastora. Študoval na gymnáziu v meste Lemgo a od roku 1667 latinskú školu v Hamelne. Ako nadanému študentovi mu bolo umožnené veľa cestovať, študovať na iných školách a príležitostne pracovať. Iným dôvodom pre jeho časté cestovanie bol fakt, že obaja jeho strýkovia boli v rokoch 1666 a 1667 popravení v priebehu čarodejníckych procesov. V rokoch 1668 - 1673 navštevoval gymnáziá v mestách Lüneburg, Lübeck a napokon "Athenaeum" v meste Gdansk, kde študoval filozofiu, históriu a jazyky. Tu aj vydal svoje prvé dielo „De divisione Majestatis“. Následne začal študovať medicínu a pokračoval v štúdiu filozofie v meste Torun, v Krakove, v Kaliningrade a v meste Uppsala.

Vo Švédsku Kaempfer spoznal Samuela von Pufendorf, ktorý ho odporučil švédskemu kráľovi Karolovi XI. ako vhodného kandidáta na miesto lekára a tajomníka na veľvyslanectve v Rusku a v Perzii. V priebehu cesty Kaempfer študoval a robil si poznámky o krajine a ľuďoch v regiónoch cez ktoré cestoval. Zo Štockholmu vycestoval spolu s holanďanom Ludwigom Fabritiusom 20. marca 1683 a precestovali Fínsko, Litvu a Rusko. Preplavili sa cez Kaspické more do mesta Širvan (dnes v Azerbajdžane). Tu strávili jeden mesiac štúdiom ložísk ropy v oblasti blízko mesta Baku a Kaempfer bol prvým Európanom, ktorý ich popísal. V múzeu v meste Baku sú dodnes umiestnené exponáty z obdobia pobytu Kaempfera v tejto oblasti. Nasledujúcich 20 mesiacov pobudol v prekrásnom meste Isfahan a takisto bol prvým Európanom, ktorý poskytol cenné informácie o živote a ekonomike v tomto regióne. Vďaka výbornej znalosti miestnych jazykov bol schopný preniknúť a spoznať mentalitu ľudí a život v Iráne 17. storočia.

Tu sa dozvedel Kaempfer o kotvení holandskej flotily v prístave Bandar Abbas a rozhodol sa využiť príležitosť cestovať do Indie ako lodný lekár. Do prístavu mu bolo umožnené vycestovať po pol roku a na vyplávanie musel čakať ďalších dva a pol roka. Zatiaľ študoval klinové písmo v zrúcaninách Persepolisu a takisto ďatľové palmy. Dňa 30. júna 1688 na palube lode Copelle Holandskej Východoindickej spoločnosti vyplával ako lodný lekár na Ceylon a do Jakarty. Kaempfer sa počas plavby zaoberal štúdiom tropických chorôb a ochoreniami kože. Hlavné mesto Ománu Maskat navštívil 16. júla 1688 a hoci tu pobudol veľmi krátko, urobil rozsiahle záznamy, ktoré takisto patria medzi najdôležitejšie zdroje tej doby o živote v tejto krajine.

Po svojom príchode do Jakarty chcel Kaempfer najprv pôsobiť ako lekár v lokálnej nemocnici, ale neúspešne. Po úvahe vycestoval na palube lode Waelstrohm najprv do holandskej stanice v Ayuthya kde strávil tri mesiace. Tu navštívil aj kráľa Siamu. Dňa 24. septembra 1690 loď Waelstrohm priplávala do Nagasaki.

V období rokov 1690 - 1692 pracoval Kaempfer ako lekár pri obchodnej stanici na ostrove Dejima blízko Nagasaki. Hoci mali vtedy Európania povolené opustiť tento malý ostrov len na jeden-dva dni do roka, Kaempferovi sa podarilo zhromaždiť vďaka spolupráci s jeho japonskými priateľmi rozsiahlu zbierku vtedajších používaných predmetov, kníh a informácií. Ako lekárovi a reprezentantovi holandskej výpravy mu bolo umožnené navštíviť Tokio. Počas tejto cesty objavil najväčší druh kraba, dosahujúceho hmotnosť do 20 kilogramov, ktorý bol aj po ňom pomenovaný  - Macrocheira kaempferi.

V roku 1692 pobudol krátky čas na Jáve a po dvoch zastávkach v Južnej Afrike sa Kaempfer dňa 6. októbra 1693 vylodil v Amsterdame. Po tom ako získal doktorát na Univerzite v Leidene sa vrátil v auguste 1694 do rodného mesta Lemgo. Žil tu s manželkou o 30 rokov mladšou a pracoval ako lekár na dvore grófa Friedricha Adolfa zur Lippeho.

V roku 1712 vydal v rodnom Lemgo dielo „Exotica Amoenitates“ („Amoenitatum exoticarum”), kde zverejnil perokresby Camellia japonica. Do Európy introdukoval asi 23 odrôd tejto rastliny. Takisto sa v tomto diele zmieňuje aj o technikách akupunktúry. Kaempfer nestačil už vydať prepracovaný rukopis „Heutiges Japan“. Vo veku 65 rokov zomrel. V jeho pozostalosti sa našli neskôr viaceré spisy, ktoré boli v ére osvietenstva vydané.

Do pozornosti sa dostal jeho opis ginka, dovtedy považovaného za vyhynutú rastlinu. Kaempfer ho objavil počas návštevy v budhistickom chráme v Nagasaki vo februári 1691. Niekoľko semien vzal so sebou – dopestované stromy boli vysadené v Botanickej záhrade v Utrechte, kde rastú dodnes. To motivovalo ďalších cestovateľov a botanikov na cesty do Japonska, napríklad Philippa Franza von Siebolda.

V Kaempferovej pozostalosti bolo evidovaných asi 3500 titulov, viaceré sa dnes nachádzajú v Britskom múzeu.

Na jeho počesť nazval Linné rod Kaempferia (Zingiberaceae) a takisto bolo nazvaných viacero druhov.

V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín pomenovaných na jeho počesť Larix kaempferi /Lamb./Carr. a Rhododendron kaempferi Planch.

 

Zdroj

Engelbert Kaempfer. http://de.wikipedia.org/wiki/Engelbert_Kaempfer (2010-09-16).

Engelbert Kaempfer. http://en.wikipedia.org/wiki/Engelbert_Kaempfer (2010-09-16).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.