Francis Kingdon Ward (1885-1958)
Pridané: pm, 6. november 19:52
Francis (Frank) Kingdon Ward (* 6. november 1885 Manchester, Anglicko - † 8. apríl 1958 Wimbledon, Anglicko) – anglický botanik, ktorý zberal rastliny vo východnej Ázii pre obohatenie sortimentu pestovaných druhov ("plant hunter", introduktor). Precestoval Himaláje vrátane Tibetu, botanizoval aj v Číne, Mjanmarsku (Barma) a v Indii (Assam). Autorskú skratku má „Kingdon-Ward“.
Bol synom botanika a mykológa Harry Marshalla Warda, ktorý najprv vyučoval na Owen College v Machesteri a v roku 1895 sa stal profesorom botaniky na univerzite v Cambridge.
Ako chlapec sa Frank chcel stať taxikárom. Neskôr bol fascinovaný príbehmi otcovho kolegu, ktorý sa vrátil z Ázie a tvrdil, že „sú tam kraje, kde dovtedy beloch nevkročil“.
V roku 1904 začal študovať na Christ's College v Cambridge ale po smrti otca v roku 1906 odišiel do Šanghaja kde prijal z núdze miesto učiteľa. Tu sa v roku 1909 pridal k americkej zoologickej expedícii do povodia rieky Yangtze. Ward sa na tejto expedícii viackrát stratil, neskôr si život v divočine obľúbil. Počas tejto expedície objavil nový druh myši a dva nové druhy piskora, ktoré spolu s menšou kolekciou rastlín zaslal do zbierok v Cambridge.
V roku 1911, potom ako vyšla v Šanghaji jeho prvá kniha „On the road to Tibet“, bol Frank bol zvolený za člena Kráľovskej geografickej spoločnosti a požiadaný Arthurom K. Bulleyom, bohatým obchodníkom s bavlnou a zakladateľom okrasných škôlok (Messrs Bees Ltd., zberal pre ne aj George Forrest) pre zber semien rastlín v oblastiach provincie Yunnan a v Tibete. Hoci mal spočiatku pochybnosti o úspechu samostatne vedenej expedície, zozberal počas nej asi 200 druhov rastlín z ktorých bolo 22 nových. Dnes sa nachádzajú tieto vzorky v herbári Kew Gardens.
Na druhej expedícii Frank opäť botanizoval sám a takmer prišiel o život, keď zablúdil a bol nútený jesť len rastliny ktoré našiel. Tu aj ochorel a do konca života niesol následky neliečenej choroby, pravdepodobne malárie. Udalosti z tejto cesty sú publikované v knihe „The land of blue poppy“, ktorá vyšla v roku 1913. Jeho „najnádhernejší z kvetov“, introdukovaný druh Meconopsis speciosa v Anglicku neprežil, ale do pestovania sa dostal podobný druh, Meconopsis betonicifolia, ktorý už pred Wardom objavil Pére Delavay. Ward po návrate do Anglicka prednášal v Londýne a ako horolezec navštevoval Alpy.
V roku 1913 sa pokúsil opäť vycestovať do Himalájí, ale v Číne vypukla revolúcia a Ward mal veľké problémy získať od čínskej vlády povolenie na pobyt. Počas tejto cesty mu znepríjemňovali život ako čínski vojaci tak aj tibetské odbojné skupiny. Z tejto expedície introdukoval päť nových druhov rododendronu a zážitky opísal v knihe „The mystery rivers of Tibet“.
V roku 1914 vycestoval Ward do Mjanmarska, ale keď sa dozvedel o vypuknutí I. svetovej vojny narukoval hneď do armády. Bol vyslaný do Iraku ako tlmočník a cenzor, kde získal hodnosť kapitána. Hneď po vojne sa do Mjanmarska vrátil.
V rokoch 1924-1925 uskutočnil svoju najúspešnejšiu expedíciu, na územie Bhutanu a juhovýchodného Tibetu. Urobil tu veľké objavy ako botanické tak aj geografické.
Frank Kingdon-Ward okrem zážitkov z ciest publikovaných v početných knihách, písal aj príspevky do Geographic Magazine, Nature, The Gardeners Chronical a RHS Journal. V roku 1952 vyšla kniha „Plant Hunter in Manipur“ a po jeho smrti boli vydané v reedícii aj „The Land of the Blue Poppy“ (1973) a „Plant Hunting on the Edge of the World“ (1983).
Frank Kingdon-Ward v priebehu 50 rokov do Európy introdukoval veľký počet nových rastlinných druhov, z drevín predovšetkým viaceré druhy rododendronu a kamélie, z bylinných druhov niektoré východoázijské druhy prvosienky, kosatca a ľalie. Známy je predovšetkým pre introdukciu „modrého himalájskeho maku“ (Meconopsis betonicifolia Franch.). Viackrát bol v ohrození života, napríklad počas expedície v severoindickej oblasti Assam, 15. augusta 1950, sa ocitol blízko epicentra zemetrasenia (9,6 stupňa Richterovej škály), viackrát bol zajatý. Väčšinu expedícií absolvoval sám, neskôr ho niekoľko rokov sprevádzala jeho tibetská doga.
Na poslednej expedícii bol v roku 1956, aj z nej priniesol niekoľko nových druhov rastlín.
Na jeho počesť boli pomenované rody Wardaster Small (Asteraceae) a Wardenia King (Araliaceae) a viacero druhov. Získal niekoľko vyznamenaní, napríklad v roku 1930 bol ocenený vyznamenaním Founders Medal od Kráľovskej geografickej spoločnosti, v roku 1932 dostal vyznamenanie Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (Victoria Medal of Honor) a v roku 1934 získal Veitch Memorial Medal.
V Arboréte Mlyňany SAV rastie z druhov pomenovaných na jeho počesť Cotoneaster wardii W. W. Sm.
Zdroj
Frank Kingdon-Ward. http://en.wikipedia.org/wiki/Frank_Kingdon-Ward (2010-11-06).
Frank Kingdon-Ward. http://de.wikipedia.org/wiki/Frank_Kingdon-Ward (2010-11-06).
Schilling, T. 1991. Frank Kingdon-Ward : Plant Hunter and Romantic [online]. Orchidbooks.com. [cit.06.11.2010]. Dostupné na internete: http://www.orchidbooks.com/profiles/kingdon_ward.html.
Tooley, O. 2010. The Explorers : Francis (Frank) Kingdon-Ward (1885-1958). [online]. Plantexplorers.com. [cit.06.11.2010]. Dostupné na internete: http://www.plantexplorers.com/explorers/biographies/kingdon-ward/frank-kingdon-ward.htm.
TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.