Vyhľadávanie
0,8 °C
Web kamera
Otváracia doba
Aktuality
- 25.11.2024 10:21:
Oznam pre návštevníkov - zatvorený kaštieľ - 12.11.2024 12:54:
Spoločne pre prírodu - zamestnanecké dobrovoľníctvo zamestnancov Slovenskej sporiteľne, a. s. - 5.11.2024 10:04:
Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2024
Spolupracujúce organizácie
François Crépin (1830-1903)
Pridané: am, 30. október 06:39
François Crépin (*30. október 1830 Rochefort, Belgicko - †30. apríl 1903 Brusel, Belgicko) – francúzsky botanik a riaditeľ Štátnej Botanickej záhrady v Bruseli. Autorskú skratku má „Crép.“.
Hoci jeho otec chcel aby sa stal úradníkom, Francois Crépin venoval všetok svoj čas sústreďovaniu zbierok rastlín. poznámky pod ochranou pochopenie jeho matky. Hoci nikdy neštudoval na univerzite, hovoril niekoľkými jazykmi a dokonale ovládal botaniku. Už v roku 1860 vydal prácu „La Flore de Belgique“, za ktorú dosiahol veľké uznanie a ktorá sa používala botanikmi niekoľko desaťročí. V druhom vydaní Crépin rozdelil Belgicko na niekoľko fytogeografických regiónov.
Crépin bol v roku 1862 spoluzakladateľom Société Royale de Botanique de Belgique. Od roku 1866 sa začal venovať jednému z najzložitejších rodov, rodu Rosa L. a plánoval vydať monografiu, ale nikdy sa mu to nepodarilo.
V roku 1872 bol Crépin oslovený Eduardom Dupontom aby viedol Botanickú sekciu v Prírodovednom múzeu v Bruseli. Dupont ho požiadal, aby napísal veľkú monografiu o rastlinných fosíliách nájdených v Belgicku a zaradil obrovské palaebotanické Coemansove zbierky. Keď sa Dupont stal riaditeľom Múzea a Štátnej Botanickej záhrady v Bruseli, požiadal v roku 1875 Crépina, aby mu robil sekretára v botanickej záhrade. V roku 1876, po odchode Duponta, sa Crépin stal v Štátnej Botanickej záhrade riaditeľom. Až do svojho odchodu do dôchodku sa Crépin snažil vybudovať z botanickej záhrady modernú botanickú inštitúciu, pričom čelil nedostatočnej politickej podpore a bojoval s nedostatkom finančných prostriedkov. Situácia sa pre botanickú záhradu zlepšila, keď sa v roku 1895 podpísala dohoda s Nezávislým štátom Kongo a botanici ako Emil de Wildemann a Théophile Durand mali možnosť botanizovať a zberať rastliny pre herbáre oboch krajín. Tieto výskumy sa stali základom tzv. koloniálnej botaniky.
Crépin trpel ku koncu života depresiami za neúspech v projekte monografie o ružiach. Snažil sa však čo najviac obohatiť zbierky rastlín v botanickej záhrade a aj knižnicu. Ďalším úspešným pokusom bolo editovanie časopisu „Bulletin de la Société Royale de Botanique de Belgique“.
Crépin má veľký podiel na zainteresovaní botanických záhrad do štúdia africkej flóry, je tvorcom prvého rozsiahleho diela o belgickej flóre. Jeho herbár rastlinných taxónov Belgicka ako aj unikátny „Herbier des Roses“ (Herbár ruží) sú dodnes uložené v Belgickej národnej botanickej záhrade.
Na jeho počesť bol nazvaný rod Crepinella (Araliaceae).
V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín, ktoré Crépin popísal Rosa davidii Crép. a Rosa wichuraiana Crép.
Zdroj
François Crépin. http://de.wikipedia.org/wiki/ François_ Crépin (2010-10-30).
François Crépin. http://en.wikipedia.org/wiki/ François_ Crépin (2010-10-30).
François Crépin. The Botanists of the Herbarium of the National Botanic Garden of Belgium. [online]. 2010. National Botanic Garden of Belgium. [cit.29.10.2010]. Dostupné na internete: < http://www.br.fgov.be/PUBLIC/GENERAL/HISTORY/crepin.php >