ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Gejza Steinhübel (1922-2004)

Gejza Steinhübel (1922-2004)

Pridané: am, 6. október 08:47

Gejza Steinhübel (*6. október 1922 Banská Bystrica - †18. február 2004) – nestor slovenskej ekologickej fyziológie a biológie rastlín, botanik.  

Rodák z Banskej Bystrice, kde na gymnáziu maturoval v roku 1941. Ďalej študoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave kombináciu prírodopis-zemepis. Počas štúdia pracoval spolu s doc. RNDr. Ľ. Pastýrikom na Botanickom ústave pod vedením RNDr. B. Nemca a po založení aj na Ústave fyziológie a biológie rastlín. Zaoberal sa tu chemickými a mechanickými zábranami klíčenia semien. V roku 1949 obhájil dizertačnú prácu „Príspevok k výskumu blastokolínu v suchých oplodiach“.

Od 1. júna 1951 vykonával funkciu prednostu Arboréta Mlyňany, ktoré bolo zaradené ako pobočka Botanickej záhrady a neskôr ako ústav Prírodovedeckej fakulty. Túto funkciu vykonával prechodne aj po prebratí Arboréta Mlyňany Slovenskou akadémiou vied. Vo vedeckej práci skúmal biológiu klíčenia a príčiny neklíčivosti semien. Popri tom prednášal fyziológiu rastlín na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre.

Arborétum Mlyňany SAV poskytlo Dr. Steinhübelovi možnosť študovať biológiu a fyziológiu sempervirencie širokolistých drevín na veľmi rozsiahlom taxonomickom spektre introdukovaných drevín. V roku 1963 habilitoval na VŠP v Nitre prácou „Ekofyziologické hodnotenie sempervirencie stálozelených okrasných listnáčov v podmienkach podhoria slovenských Karpát“. Na základe týchto štúdií vyšla v roku 1967 aj práca „Einfürung in die oekologische Physiologie der Sempervirenz“, vydaná vo Vydavateľstve SAV.    

Dr. Steinhübel založil a do roku 1969 viedol v Arboréte Mlyňany SAV Oddelenie fyziológie a genetiky drevín, ktorého náplňou bolo štúdium rastu a diferenciácie nových orgánov a zmeny anatomicko-morfologických štruktúr ako následky zmien v metabolizme rastlín.

V roku 1969, po odchode z Arboréta Mlyňany SAV, pracoval na Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, kde sa na Oddelení biológie a šľachtenia lesných drevín venoval štúdiu bilancie asimilátov v korunách širokolistých vždyzelených drevín a ihličnanov, ďalej štúdiu dedičnej determinácie v primárnej produkcii sušiny a biologickým dôsledkom zásahov do korún stromov ako podkladu pre racionalizáciu pestovateľských zásahov v lese.

V roku 1987 sa Dr. Steinhübel vrátil do SAV a pracoval na Ústave ekológie lesa, kde zastával funkciu člena vedeckej rady, čestného člena vedeckej rady Arboréta Mlyňany SAV a bol členom komisií pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác.

Dr. Steinhübel publikoval viac ako 100 vedeckých a odborných prác. Okrem vedeckej práce „Einfürung in die oekologische Physiologie der Sempervirenz“ a vydal aj knižné publikácie „Arborétum Mlyňany. V minulosti a dnes“ v roku 1957 a „Slovenské parky a záhrady“ v roku 1990.

Ako kritik pomerov na Slovensku po roku 1969 nemal Dr. Steinhübel možnosť plne sa venovať pedagogickej činnosti a ustali aj jeho styky so zahraničím. Oponentské pokračovanie jeho doktorskej dizertačnej práce, spracovanej v decembri 1969, sa obnovilo až 13. decembra 1991. V marci 1992 získal hodnosť doktora biologických vied.

Zdroj

Kozinka , V.: Docent RNDr. Gejza Steinhübel jubiluje. In : Bulletin Slovenskej Botanickej Spoločnosti, Bratislava, Vol. 25 (2003). p. 258 – 260.

Kozinka , V.: Docent RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc. už nie je medzi nami (1922-2004). In : Bulletin Slovenskej Botanickej Spoločnosti, Bratislava, Vol. 27 (2003). p. 233.