ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » George Engelmann (1809-1884)

George Engelmann (1809-1884)

Pridané: pm, 3. február 15:32

George Engelmann (*2. február 1809 Frankfurt, Nemecko - †4. február 1884 St. Louis, USA) – nemecko-americký botanik. Autorskú skratku má „Engelm.“.

Bol najstarší z trinástich detí. Jeho strýko Friedrich Theodor Engelmann odcestoval do Ameriky, kde sa v štáte Illinois stal uznávaným ampelológom. Gymnaziálne štúdiá absolvoval Engelmann vo Frankfurte. Štúdiu rastlín sa začal podľa vlastných slov venovať keď mal 15 rokov. Vďaka štipendiu pokračoval v štúdiu na Univerzite v Heidelbergu, kde študovali budúci botanici ako Ferdinand Lindheimer, Georg Fresenius, Karl Schimper a Alexander Braun. S Braunom ostal Engelmann v písomnom styku až do Braunovej smrti.

V roku 1828 Engelmann odišiel z Heidelbergu, dva roky študoval medicínu na Univerzite v Berlíne a štúdiá ukončil v roku 1832 na Univerzite vo Würzburgu s prácou „De Antholysi Prodromus“ s tematikou morfológie rastlín – výskytu monstróznych tvarov a aberácií. V tej dobe sa podobnou problematikou zaoberal aj Johann Wolfgang Goethe, ktorý Engelmannovi venoval celý rad nepublikovaných poznámok a skíc.

Na jar a v lete roku 1832 odišiel Engelmann do Paríža, kde sa liečil po príznakoch cholery. Tu stretol aj priateľa Brauna a glaciológa a geológa Louisa Agassiza.

Engelmann túžil vycestovať do Ameriky, preto prijal pozvanie strýka Friedricha, ktorý mu ponúkol prácu agenta pre výkup pozemkov v Spojených štátoch. V septembri roku 1832 cestoval z Brém do Baltimoru v štáte Maryland.

Krátky čas strávil na návšteve u botanika Thomasa Nuttalla vo Philadelphii. Po istom čase sa usadil so svojimi príbuznými na farme v St. Clair County, v štáte Illinois. Odtiaľ podnikal samostatne cesty na koni po štátoch Illinois, Missouri, Arkansas a Texas a zhromažďoval poznatky z odboru geológie a botaniky, ktoré využil vo svojej profesii agenta pre predaj pôdy ako aj vo svojej vedeckej práci. Zbierky rastlín zhromaždené počas tohto obdobia daroval svojmu priateľovi Alexandrovi Braunovi a Botanickému múzeu v Berlíne. V Amerike botanizovali viacerí jeho kolegovia, napríklad Karl Andreas Geyer v okolí St. Louis, Ferdinand Lindheimer v Texase a August Fendler v Novom Mexiku. Engelmann neskôr botanizoval v štátoch Severná Karolína, Tennessee, v Koloráde a v Skalistých horách.

V roku 1835 sa Engelmann presťahoval do St. Louis a venoval sa lekárskej praxi, ale spočiatku sa mu nedarilo. Patril ale k prvým lekárom, ktorí liečili maláriu pomocou chinínu.   

V roku 1840 sa Engelmann vrátil do Nemecka, kde sa v meste Kreuznach oženil. Jeho syn George Julius Engelmann sa stal známym lekárom.

Po návrate do Ameriky Engelmanna v New Yorku prijal botanik Asa Gray, jeden z vtedajších najvýznámejších amerických botanikov. Priateľmi ostali až do smrti a ich spolupráca mala výrazný vplyv na rozvoj americkej botaniky.

V St. Louis sa Engelmann vrátil k lekárkej praxi. Tentoraz sa mu už darilo, narástol aj počet nemecky a francúzsky hovoriacich prisťahovalcov. Za krátky čas sa stal ekonomicky nezávislým, ale prácu lekára neopustil ani vtedy, keď už bol plne vyťažený vedeckou prácou. Obľubu u svojich pacientov nestratil ani vtedy, keď bol často odcestovaný, pacientov prijímal dokonca ešte krátko pred smrťou.

S manželkou a malým synom vycestoval v roku 1868 naspäť do Európy, kde v Nemecku navštívil svojich príbuzných a v Anglicku ho prijali viacerí botanici, napríklad Joseph Dalton Hooker.

Engelmann v roku 1842 vydal monografiu o zložitom rode Kukučina (Cuscuta L.), čím si získal ako botanik rešpekt. V rokoch 1856-1858 pracoval v Herbári Harvardovej univerzity, kde ho pozval Asa Gray. V roku 1859 vydal prácu „Cactaceae of the Boundary from United States and Mexican Boundary Survey under the Order of Lietu“, ktorou prispel k poznatkom o čeľadi Kaktusovité. Venoval sa tiež rodom Borovica, Sitina, Prýštec a ďalším vtedy málo známym rodom.

Popri botanickom štúdiu Engelmann začal v St. Louis od roku 1835 zhromažďovať aj meteorologické údaje, počas neprítomnosti poveril touto prácou svojho zástupcu. Pokračoval v tom až do svojej smrti. Venoval sa napríklad aj štúdiu pásomníc, mlokov a veveričiek.

V roku 1879, po smrti svojej manželky, prijal napriek svojmu veku pozvanie C.S. Sargenta a zúčastnil sa na expedícii po lesoch tichomorského pobrežia.

Engelmann bol zakladateľom a prvým predsedom Akadémie vied v St. Louis a takisto spoluzakladateľom Národnej akadémie vied. Na jeho podnet botanik a podnikateľ Louis Henry Shaw sprístupnil svoje záhrady pre vedecké účely. Tieto tvorili neskôr základ budúcej Botanickej záhrady v Missouri. Jej vytvorenie konzultoval Engelmann počas návštevy Anglicka v roku 1857 s Williamom Jackson Hookerom. Tejto botanickej záhrade Engelmann venoval svoje zbierky, čo viedlo k založeniu Henry Shaw Shool of Botany ako pobočky Washingtonskej univerzity v St. Louis.

Na jeho počesť bol nazvaný rod Engelmannia A Gray ex Nutt. (Asteraceae) a viacero druhov. V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín ktoré Engelmann zaradil alebo sú pomenované na jeho počesť

Abies concolor /Gord./ Engelm.,

Juglans rupestris Engelm.,

Picea engelmannii /Parry/ Engelm.,

Picea pungens Engelm.,

Pinus aristata Engelm.,

Pinus contorta Dougl. ex Loud. var. latifolia Engelm. ex S.Wats. a

Pinus ponderosa Dougl. ex Laws. var. scopulorum Engelm.

 

Zdroj

Georg Engelmann. http://de.wikipedia.org/wiki/George_Engelmann (2011-02-02).

George Engelmann. http://en.wikipedia.org/wiki/George_Engelmann (2011-02-02).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.