ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Ivan Vladimirovič Mičurin (1855-1935)

Ivan Vladimirovič Mičurin (1855-1935)

Pridané: pm, 27. október 13:20

Ivan Vladimirovič Mičurin (*27.október 1855 Dolgoje, Rusko - †7. jún 1935 Kozlov, dnes Mičurinsk, Rusko) – ruský botanik a šľachtiteľ, čestný člen sovietskej akadémie vied.

Pochádzal z rodiny schudobnených šľachticov. Odmalička sa vyznačoval neobyčajným pozorovacím talentom. Už ako osemročný vedel štepiť stromy a zberal semená rastlín ktoré vysieval. Takisto sa živo zaujímal o prírodné javy a zberal meteorologické údaje.

Pre zlú materiálnu situáciu v rodine gymnaziálne štúdiá nedokončil. V roku 1872 sa zamestnal ako účtovník na železnici, od roku 1874 bol zástupcom prednostu železničnej stanice v Kozlove.

V roku 1875 si Mičurin za 3 ruble mesačne prenajal neďaleko obce Tambov pozemok o rozlohe asi 5 árov, kde začal sústreďovať odrody ovocných drevín pre svoj výskum v ovocinárskom šľachtiteľstve. V roku 1899 už získal oveľa väčší pozemok (asi 13 ha) pri obci Donskoje, kde všetky svoje perspektívne výpestky presunul. Na konci Ruskej občianskej vojny, v roku 1923, bol na podnet V.I. Lenina Mičurinov ovocný sad vyhlásený za zdroj genofondu štátneho významu a v roku 1928 bolo v „Mičurinovej záhrade“ zriadené „Mičurinovo Centrálne genetické laboratórium“.

Mičurinova zásluha spočíva najmä v jeho príspevku k rozvoju pomológie a šľachtenia ovocia. Vo svojom laboratóriu experimentoval najmä s indukovaním polyploidov. Zaujímal sa o aspekty dedičnosti v závislosti od vonkajších vplyvov, prírodných podmienok. Bol zástancom teórie možnosti zmeny genotypu rastliny pôsobením vonkajších faktorov. Mičurin bol jedným zo zakladateľov poľnohospodárskej selekcie pri hybridizačnom procese. Jeho metóda kríženia geograficky vzdialených rastlín začala byť využívaná aj ostatnými šľachtiteľmi. Vyvinul viaceré metódy na prekonanie bariér pri klasickom šľachtení (inkompatibility). Mnohé jeho teórie sú dnes už prekonané.

Výsledkom Mičurinovho úsilia boli viaceré nové mrazuodolné odrody jablone, hrušky, čerešne, jarabiny a dokonca úspech pri posunutí oblastí pestovania teplomilných druhov ovocia ako viniča a marhule do chladnejších oblastí vnútrozemia Ruska, dokonca do severnejších oblastí.

Počas svojho života Mičurin vyšľachtil mnoho odrôd, z ktorých sa v Sovietskom zväze asi 300 hojne pestovalo. Intenzívne krížil mrazuodolné odrody a botanické druhy ovocných drevín s vysokokvalitnými odrodami ovocia z Európy. Mičurin propagoval zakladanie školských záhrad a všestranné začlenenie praktických cvičení do štúdia prírodných vied, botaniky a záhradníctva. Učiteľa prirovnával k záhradníkovi a žiaka k mladému stromu, ktorý sa formuje vzdelávaním aby priniesol dobré ovocie.

Mičurinovo dielo bolo propagandisticky využité sovietskou vládou ako „Mičurinská biológia“ a Mičurin bol považovaný za jediného pravého stúpenca darwinizmu. Jeho najcitovanejší výrok : „Nemôžeme čakať milosti od prírody – našou úlohou je vziať si ich“ využil Lysenko na deklarovanie prevahy mičurinskej biológie nad prístupom Weismana, Morgana, Lamarcka a Mendela.

Mičurinovi boli udelené za jeho prácu vysoké štátne vyznamenania.

Hlavný záhradník a spolutvorca Arboréta Mlyňany Jozef Mišák, ktorý bol nadšený ovocinár, bol v písomnom styku s I.V. Mičurinom. V bývalom ovocnom sade grófa Ambrózy-Migazziho, kde sa v súčasnosti nachádza Plocha severoamerickej dendroflóry Arboréta Mlyňany SAV, rástlo viacero Mičurinom vyšľachtených odrôd, najmä jabloní. Mičurinova socha, ktorá bola od 60. rokov umiestnená na parkovisku pod arborétom a dnes sa nachádza pri prvom stanovišti Náučného chodníka plochou kórejskej dendroflóry Arboréta Mlyňany SAV, pochádza z parku v Topoľčiankach.

 

Zdroj

Ivan Vladimirovich Michurin. http://en.wikipedia.org/wiki/Ivan_Vladimirovich_Michurin (2010-10-27).

Iwan Wladimirowitsch Mitschurin. http://de.wikipedia.org/wiki/Iwan_Wladimirowitsch_Mitschurin (2010-10-27).

Mičurin, V.I.: Výsledky šesťdesiatročnej práce. Bratislava : ŠPN, 1954. 640 pp.