ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Jean-Baptiste Lamarck (1744-1829)

Jean-Baptiste Lamarck (1744-1829)

Pridané: am, 1. august 07:09

Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, Chevalier de la Marck (Lamarck) (*1. august 1744 Bazentin, Francúzsko - †18. december 1829 Paríž, Francúzsko) – francúzsky vojak, všestranný prírodovedec, systematik, zástanca teórie evolúcie. Autorskú skratku má „Lam.“.

Lamarck sa narodil ako jedenáste dieťa do chudobnej šľachtickej rodiny. Bol absolventom jezuitského lýcea v Amiens. Po smrti svojho otca v roku 1760 vstúpil do Francúzskej armády, ktorá vtedy bojovala proti Prusku. Ako vojak bojoval na strane Švédska v jeho bitkách s Pruskom v tzv. Sedemročnej vojne (1756-1763) a bol vyznamenaný za chrabrosť. Po zranení v roku 1766 bol z armády prepustený a usadil sa v Monaku.

Hoci mal pridelenú nízku penziu začal študovať medicínu a neskôr botaniku v Kráľovskej botanickej záhrade v Paríži, kde prednášal Bernard de Jussieu. Pod jeho vedením sa Lamarck desať rokov venoval štúdiu francúzskej flóry. Výsledkom jeho štúdia bola trojzväzková práca „Flora française“, ktorá bola vysoko hodnotená.

V roku 1779 ho prijali do Francúzskej akadémie vied a v roku 1781 sa stal Kráľovským botanikom. V roku 1778 sa oženil, krstným otcom jeho prvého syna, ktorého pomenoval André (*1781), bol botanik André Thouin, krstným otcom druhého, ktorému dal meno Antoine (*1786), bol botanik Antoine Laurent de Jussieu a tretieho, Reného (*1787), zase botanik René Louiche Desfontaines. Lamarck bol trikrát ženatý, prežil všetky svoje manželky.

V roku 1788 získal profesúru botaniky a začal pracovať v herbári Kráľovskej botanickej záhrady v Paríži a keď tam bolo v roku 1793 založené Prírodovedné múzeum, Lamarck bol menovaný aj profesorom zoológie.

V roku 1801 publikoval prácu o bezstavovcoch „Système des animaux sans vertèbres“, kde zaviedol tento odborný termín. V roku 1802 vo svojej práci „Hydrogéologie“ zaviedol pojem biológia. V tejto práci taktiež predložil svoju teóriu pohybu kontinentov v smere východ-západ. V tom istom roku publikoval prácu „Recherches sur l'Organisation des Corps Vivants“ v ktorej načrtol svoju teóriu evolúcie. Je známy taktiež svojim príspevkom k teórii dedičnosti získaných vlastností známej ako Lamarckizmus a ku teórii adaptácií organizov.

Ku koncu svojho života Lamarck oslepol a jeho rodina upadla do chudoby. Po smrti bol pochovaný vo vápencovom lome, jeho knihy a zbierky boli vydražené.

Lamarck v priebehu svojho života zaradil veľké množstvo druhov, z toho viac ako 110 rastlinných. Na jeho počesť boli nazvané rody Lamarckia L. (Poaceae), Lamarckdromia Guinot & Tavares a Lamarckina Berthelin.  

V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín ktoré zaradil alebo boli nazvané na jeho počesť

Acer spicatum Lam.,

Amelanchier lamarckii F.G.Schroed.,

Berberis buxifolia Lam.,

Buxus balearica Lam.,

Caragana arborescens Lam.,

Cornus racemosa Lam.,

Fuchsia magellanica Lam.,

Gleditsia sinensis Lam.,

Lonicera orientalis Lam.,

Ruscus aculeatus Lam.,

Pterocarya fraxinifolia /Lam./Spach,

Quercus faginea Lam.,

Quercus x hispanica Lam.

Sorbus latifolia /Lam./Pers. a

Vitex negundo L. var. incisa Lam.

 

Zdroj

Jean-Baptiste Lamarck. http://en.wikipedia.org/wiki/Jean_Baptiste_Lamarck (2011-08-01).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.