ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Joseph Banks (1743-1820)

Joseph Banks (1743-1820)

Pridané: am, 13. február 10:12

Joseph Banks (*13. február 1743 Londýn, Anglicko - †19. jún 1820 Londýn, Anglicko) – anglický prírodovedec, botanik. Autorskú skratku má „Banks“.

Od svojich deviatich rokov navštevoval Harrow School a od trinástich Eton College, kde bol jeho spolužiakom Constantin John Phipps, neskorší politik a cestovateľ.

Od malička sa Bans intenzívne zaujímal o históriu a botaniku. Keď mal 17 rokov ochorel na kiahne (variola) a prestal chodiť do školy. V roku 1760 bol však prijatý na Oxford a štúdium zamerané na prírodné vedy ukončil na Christ Church. Naďalej však platil za štúdium botaniky na konzultáciách ktoré viedol Israel Lyons.

Po smrti jeho otca, v roku 1764, Banks získal jeho rozsiahly majetok v Revesby Abbey. Často však navštevoval aj Chelsea, odkiaľ pochádzala jeho matka. Navštevoval Chelsea Physic Garden a Britské Múzeum, kde sa spoznal s Danielom Solanderom, vďaka ktorému sa začala jeho korešpondencia s Karlom Linném. Banksov vplyv rástol a stal sa poradcom kráľa Juraja III., u ktorého získal podporu pre objaviteľské cesty.

V roku 1766 bol Banks zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti a už v tom istom roku, ako 23 ročný, sprevádzal Phippsa na ceste do oblastí Newfoundlandu a Labradoru kde popísal viaceré rastlinné a živočíšne druhy podľa systému klasifikácie ktorý zaviedol Linné.

Zakrátko po návrate do Anglicka, v rokoch 1768-1771, bol Banks vyslaný Kráľovskou spoločnosťou ako súčasť Kráľovského námorníctva na expedíciu do juhopacifického regiónu na lodi Endeavour. Bola to prvá objaviteľská cesta kapitána Jamesa Cooka v tejto oblasti a Joseph Banks na ňu prispel rovnakou finančnou čiastkou ako Britská Koruna. Počas tejto plavby, ktorá viedla aj do Brazílie popísal Banks dnes známu izbovú rastlinu bugenvileu, ktorá bola pomenovaná po admirálovi a objaviteľovi, priateľovi kapitána Cooka - Louisovi de Bougainville. Expedícia pokračovala na Tahiti, kde prírodovedci pozorovali prechod Venuše – cieľ expedície a napokon na Nový Zéland a na východné pobrežie Austrálie, kde Cook mapoval pobrežie a preskúmal niektoré oblasti Queenslandu. Po stroskotaní na korálových útesoch (Great Barrier Reef) strávil Banks takmer sedem týždňov botanizovaním na pobreži. Počas pobytu v Austrálii spracoval švédsky botanik Daniel Solander a fínsky botanik Herman Spöring ml. prvú veľkú kolekciu austrálskej flóry a popísali mnoho nových druhov. Z nich takmer 800 jedincov bolo ilustrovaných Sydney Parkinsonom a publikovaných v práci „Banks' Florilegium“ v 35 zväzkoch, avšak dávno po Banksovej smrti, v rokoch 1980-1990.

Banks sa vrátil do Anglicka 12 júla 1771 a stal sa veľmi uznávaným prírodovedcom. Bol pripravený zúčastniť sa na druhej expedícii kapitána Cooka, ktorá sa uskutočnila v roku 1772, ale pre problémy s ubytovaním pre seba a svojich asistentov sa rozhodol necestovať.

V tom istom roku však spolu s Danielom Solanderom, žiakom Karla Linného, navštívil ostrov Isle of Wight na juhu Škótska. V roku 1773 navštívil Južný Wales, kde ho sprevádzal maliar Paul Sandby. Po návrate sa usadil v Londýne a začal pracovať na diele „Florilegium“. Bol v písomnom styku s mnohými vedcami jeho doby.

V roku 1773 bol zvolený za zahraničného člena Kráľovskej švédskej akadémie vied a od roku 1778 až takmer do svojej smrti bol predsedom Kráľovskej spoločnosti.

V roku 1779 sa oženil a usadil sa vo štvrti Soho, kde žil do konca svojho života. Tu prijímal vedcov, študentov a zahraničné návštevy. Jeho knihovníkom a správcom zbierok bol Daniel Solander, neskôr botanici ako Jonas Carlsson Dryander a Robert Brown. V tom istokm roku si Banks kúpil menší pozemok s prírodným prameňom, kde si dal postaviť letné sídlo. V jeho okolí sa pokúsil pokusne pestovať viaceré cudzokrajné rastliny pochádzajúce z expedičnej činnosti. Dnes je tento parčík známy ako Spring Grove.

Od roku 1773 pôsobil Banks najprv ako neformálny poradca kráľa Juraja III. pre Kráľovské botanické záhrady v Kew a táto pozícia sa formalizovala v roku 1797. V roku 1781 bol ocenený Britskou Korunou a stal sa barónom. Banks mal veľkú zásluhu na vyslaní mnohých botanikov a prírodovedcov do rôznych častí sveta a táto činnosť napokon preslávila Kew Gardens pre obrovský prínos v rámci introdukčnej činnosti.

Banks bol jedným z iniciátorov expedície do severozápadného Pacifiku, ktorú viedol George Vancouver a ďalšej, do južných oblastí Pacifiku, ktorú viedol William Bligh. Bligh introdukoval chlebovník obyčajný z jeho pôvodných oblastí – ostrovov Indického oceánu do Karibskej oblasti. Na jeho lodi Bounty vypukla vzbura (táto udalosť bola aj sfilmovaná). Bligh bol neskôr, na základe odporúčania Josepha Banksa, menovaný guvernérom Nového Južného Walesu avšak bol zosadený vojenským prevratom v roku 1808.

Banks finančne podporoval geológa Williama Smitha, ktorý vytvoril prvú geologickú mapu Anglicka. Taktiež mal zásluhu na vyslaní botanika Allana Cunninghama do Brazílie a neskôr do oblastí severovýchodnej Austrálie. Banks bol veľkým obhajcom kolonizácie Austrálie, prví traja guvernéri, Arthur Phillip, John Hunter a Philip Gidley King s ním boli v písomnom kontakte. Vďaka nemu sa do Anglicka dostalo mnoho položiek prírodovedného materiálu z týchto oblastí, pretože podporoval objaviteľské cesty, ktoré podnikli Matthew Flinders, George Bass, James Grant a botanici George Caley, Robert Brown a Allan Cunningham, takže má zásluhu na introdukcii viacerých drevín ako napríklad eukalyptus a akácia.

Na druhej objaviteľskej ceste kapitána Cooka angažoval nemeckého prírodovedca Georga Forstera.

V spolupráci s Georgeom Stauntonom a Georgeom Macarneym sa Banks snažil aj o získanie kontaktov na čínskom cisárskom dvore, ale nemal veľký úspech.

Banks trpel na pokostnicu (dnu), takže od roku 1805 už chodil len veľmi ťažko.

Popri všetkých týchto aktivitách pracoval 42 rokov aj ako splnomocnenec pre Britské Múzeum, bol členom Spoločnosti starožitníkov a Wernerovej spoločnosti pri Kráľovskej spoločnosti v Edinburghu. Od roku 1785 bol čestným členom Kráľovskej Bavorskej akadámie vied. Hoci v máji 1820 zo zdravotných dôvodov ponúkol ako predseda Kráľovskej spoločnosti svoju rezignáciu, na žiadosť rady ju stiahol. O mesiac zomrel.

Banks presadzoval internacionálne poňatie vedy, aktívne spolupracoval s vedcami zúčastnenými napríklad na napoleonskych ťaženiach.

Na jeho počesť bol pomenovaný rod Banksia L. (Proteaceae), viacero druhov a geografických lokalít.

V Arboréte Mlyňany SAV rastie z drevín pomenovaných na jeho počesť Pinus banksiana Lamb.

 

Zdroj

Joseph Banks. http://en.wikipedia.org/wiki/Joseph_Banks (2011-02-13).

Joseph Banks. http://de.wikipedia.org/wiki/Joseph_Banks (2011-02-13).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.