ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Nepriame delenie rastlinných buniek - nevyhnutná podmienka vzniku samčích a samičích gamét

Nepriame delenie rastlinných buniek - nevyhnutná podmienka vzniku samčích a samičích gamét

Pridané: am, 27. marec 07:11

S nástupom teplého jarného počasia sa začínajú rastliny okrem iného pripravovať na svoj reprodukčný proces. Ten vrcholí v jeseni daného roku - spravidla tvorbou semien. Súčasťou tohto procesu je vznik samčích gamét (pohlavných buniek) mikrospór vznikajúcich v procese zvanom mikrosporogenéza a samičích gamét  makrospor vznikajúcich v procese makrosporogenéza.

Rozlišujeme dve základné delenia buniek resp. ich jadier a to priame - amitóza, typická pre primitívnejšie formy života a nepriame. Medzi nepriame delenie buniek resp. ich jadra patrí redukčné delenie nazývané meióza a mitotické delenie, pri ktorom sa neredukuje počet chromozómov a je typické pre somatické (telové) bunky .

Pre pochopenie procesov vzniku samčích a samičích pohlavných buniek pri rastlinách, ktoré vám chceme predostrieť v nasledovných častiach aktualít zverejňovaných na stránkach AM SAV, je dôležité na úvod vysvetliť dva spôsoby nepriameho delenia jadier. Tie sú základom vzniku buniek s haploidným počtom chromozómov, čo je dôležité pre zachovanie (za normálnych okolností - vo väčšine prípadov) stálej ploidity rastlinného organizmu.

Rozdiely medzi mitiozou a meiózou (stručne)

 

 

MITÓZA                                                                                            MEIÓZA

                 -dcérska bunka gen. Zhodná s materskou                              - nezhodná

                 - cytokinéza 1x                                                                    - cytokinéza 2x

                 - vznik 2 x 2n buniek                                                            - vznik 4 x 1n buniek

                 - delia sa aj diplodné aj haploidné bunky                                - len diploidné a viac ploidné

 

Meióza alebo meiotické (redukčné) delenie je typ bunkového delenia, počas ktorého dochádza k produkcii buniek so zredukovaným počtom chromozómov (2n → n, 4n → 2n), čo je základný proces umožňujúci pohlavné rozmnožovanie. Tieto bunky (gaméty) po určitej dobe splývajú s ďalšou vhodnou gamétou a sú základom budúcej generácie.

Meiózu možno charakterizovať ako dve po sebe nasledujúce mitotické delenia, pri ktorých dochádza len jeden raz k replikácii DNA. Prvé z nich sa označuje ako heterotypické, druhé ako homeotypické - veľmi podobné mitotickému deleniu (bez redukcie počtu chromozómov). Svojim priebehom sa zásadne neodlišuje od mitózy, má však niekoľko dôležitých charakteristických odlišností. Po oplodnení každá bunka získava jednu kópiu materského a otcovského chromozómu.

Meiózu prvýkrát objavil v roku 1876 nemecký biológ Oscar Hertwig vo vajíčkach morskej ježovky. V roku 1883 ju na chromozómovej úrovni popísal belgický zoológ Edouard van Beneden vo vajíčkach jedného druhu hlístovca.

Interfáza

Interfáza predstavuje interval medzi koncom jednej a začiatkom druhej mitózy resp. meiozy.

Interfázu možno rozčleniť na 3 obdobia - fázy:

1. G1-fáza (postmitotická)
   - predstavuje začiatok prípravy delenia jadra a celej bunky
   - vytvára sa zásoba nukleotidov, bielkovín, syntetizuje sa RNA
2. S-fáza (syntetická)
   - replikuje sa DNA - zdvojnásobenie množstva DNA v jadre
   - na konci fázy má každý chromozóm 2 identické chromatídy
   - ďalšia syntéza RNA
3. G2-fáza (postsyntetická, predmitotická)
    - predstavuje ukončenie interfázy
    - pokračuje syntéza RNA a bielkovín (súčasť mitotického aparátu)
    - za normálnych okolností je táto fáza najkratšia

 

Pokračovanie nabudúce !

Spracoval: RNDr. Martin Galgóci, Ph.D.