Peter Simon Pallas (1741-1811)
Pridané: am, 22. september 07:59
Peter Simon Pallas (*22. september 1741 Berlín, Nemecko - †8. september 1811 Berlín, Nemecko) - nemecký zoológ, botanik a geograf. Autorskú skratku má „Pall.“.
Narodil sa v Berlíne. Jeho otec Simon Pallas bol profesorom chirurgie. Prírodné vedy a medicínu študoval na univerzitách v Halle, Göttingene a v Leidene. Po štúdiách precestoval Holandsko a navštívil aj Londýn. Napokon sa usadil v Haagu. V roku 1766 publikoval prácu „Miscellanea Zoologica“ kam zaradil popisy niekoľkých nových druhov stavovcov ktoré objavil v zbierkach múzea. Plánoval cestu do Južnej Afriky a východnej Indie ale na naliehanie svojho otca sa vrátil k lekárskej praxi do Berlína, kde začal pracovať aj na „Spicilegia Zoologica“, ktorá vyšla v rokoch 1767-1780.
V roku 1767 ho pozvala ruská cárovná Katerína II. a Pallas sa stal profesorom na Petrohradskej akadémii vied. V rokoch 1768-1774 viedol expedíciu pre štúdium a zber položiek prírodného materiálu do centrálných oblastí Ruska, Povolžia, Uralu, západnej Sibíri, Altaja a Zabajkalska. Skúmal oblasti v okolí Kaspického mora, Uralu, Altaja a horného toku rieky Amur až po východné pobrežie Bajkalského jazera. Po návrate do Petrohradu publikoval prácu „Reise durch verschiedene Provinzen des Russischen Reichs“, ktorá vyšla v troch dieloch v rokoch 1771-1776. V práci sa Pallas popri opisoch nových druhoch rastlín a živočíchov venuje aj problematikám geológie a etnológie. Na základe zozberaného materiálu z tejto expedície a po štúdiu položiek v herbároch zostavil Pallas dielo „Flora Rossica“ vydané v rokoch 1784-1815 a začal pracovať na „Zoographica Rosso-Asiatica“ vydaného v rokoch 1811-1831. Cárovná Katarína II. odkúpila od neho zhromaždenú zbierku prírodovedeckého materiálu z tejto expedície za 2000 rubľov, o 500 viac ako požadoval a naviac mu ju prenechala, aby ju spravoval do konca svojho života.
V období rokov 1793-1794 viedol Pallas druhú expedíciu, tentoraz do oblastí južného Ruska. Precestoval Krym a oblasti v okolí Čierneho mora. Výsledky tejto cesty publikoval v práci „P. S. Pallas Bemerkungen auf einer Reise in die Südlichen Statthalterschaften des Russischen Reichs“ vydanú v rokoch 1799-1801. Ako odmenu za túto expedíciu mu Cárovná Katarína II. darovala rozsiahle panstvo pri meste Simferopol, kde Pallas žil až do smrti svojej druhej manželky v roku 1810. Potom dostal povolenie od cára Alexandra aby sa mohol vrátiť do Berlína kde v nasledujúcom roku zomrel.
Pallas požíval na cárskom dvore veľké privilégiá. V roku 1776 bol zvolený za zahraničného člena Kráľovskej švédskej akadémie vied.
Na jeho počesť bol pomenovaný rod Pallasia Klotzsch (Rubiaceae). V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín ktoré popísal alebo sú pomenované na jeho počesť
Pinus nigra Arnold var. pallasiana /Lamb./ Holmb.,
Betula davurica Pall.,
Caragana fruticosa /Pall./ Steud.,
Caragana tragacanthoides /Pall./ Poir.,
Lonicera caucasica Pall.,
Lonicera pallasii Ledeb. (L. coerulea var. altaica /Pall./ Sweet),
Morus alba L. var. tatarica /Pall./ Ser.,
Prunus fruticosa Pall.,
Pyrus elaeagrifolia Pall.,
Rhamnus davuricus Pall.,
Rhamnus pallasii Fisch. & Mey.,
Ribes diacanthum Pall.,
Rosa davurica Pall.,
Securinega suffruticosa /Pall./ Rehd.,
Spiraea betulifolia Pall. a
Tamarix tetrandra Pall.
Zdroj
Peter Simon Pallas. http://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Simon_Pallas (2010-22-09).
Peter Simon Pallas. http://de.wikipedia.org/wiki/Peter_Simon_Pallas (2010-22-09).
TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.