ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Pierre-Joseph Redouté (1759-1840)

Pierre-Joseph Redouté (1759-1840)

Pridané: am, 10. júl 07:15

Pierre-Joseph Redouté (*10. júl 1759 Saint-Hubert pri Liege, Belgicko - †19. jún 1840 Paríž, Francúzsko) – belgický maliar rastlín - ilustrátor, známy predovšetkým pre svoje obrazy ruží, ľalií a iných rastlín sústredených najmä na zámku Malmaison. Mal prezývku „Rafael kvetov“. Autorskú skratku má „Redouté“.

Aj keď mu chýbalo úplné formálne vzdelanie, zdedil vlohy pre maľbu, jeho starý otec aj otec sa živili ako maliari. Už ako 15 ročný odišiel z domu aby si zarábal ako maliar náboženských motívov, portrétov a interiérov.

Od roku 1782 ho zamestnal v Paríži jeho starší brat Antoine Ferdinand, ktorý tam pôsobil ako bytový architekt a dizajnér. Tu sa stretol s viacerými botanikmi, ktorí ho získali pre botanické ilustrácie. Najviac ho ako botanici ovplyvnili Charles Louis L'Héritier de Brutelle a René Desfontaines, takže od roku 1786 začal pracovať v Prírodovednom múzeu a pomáhal katalogizovať zbierky rastlín a živočíchov získaných na botanických expedíciách a taktiež z ťaženia Napoleona v Egypte. V roku 1787 ho L'Héritier vzal do Londýna, kde v Kráľovských botanických záhradách spolu študovali zbierky rastlín a Redouté taktiež maliarske techniky. Najviac bol ovplyvnený maliarmi ako Brueghel, Rachel Ruysch, Jan van Huysum a de Heem.  

Po návrate do Paríža pracoval od roku 1792 vo Francúzskej akadémii, kde si jeho talent všimol Holanďan Gerard van Spaendonck z Botanickej záhrady, ktorá sa stala počas revolúcie, v roku 1793, súčasťou Prírodovedného múzea. Van Spaendonck ho viedol umelecky a finančne ho podporoval botanik L'Heritier, ktorý ho naučil všímať si charakteristických znakov rastlín, potrebných pre tvorbu ilustrácií. L'Heritier ho predstavil vo Versailles vtedajšej politickej špičke a Redouté sa stal dvorným umelcom kráľovnej Márie Antoinetty.

Na prelome rokov 1798/99 ho zamestnala ako maliara cisárovná Jozefína de Beauharnais, prvá manželka cisára Napoleona Bonaparteho. Okolo sídla v Malmaison dala vybudovať veľkú záhradu, kde bol zhromaždený obdivuhodný sortiment rastlín. V rokoch 1803-1805 vyšla publikácia „Jardin de Malmaison“, ktorá obsahovala 120 malieb Redoutého. V rokoch 1802-1816 pracoval na viacerých dieloch publikácie „Les Liliacées“, jeho najvýznamnejšom diele. Špeciálnou záľubou cisárovnej však boli ruže, bola v kontakte s najvýznamnejšími šľachtiteľmi a pestovateľmi v Európe, ktorí jej zasielali svoje novinky. V čase jej smrti v roku 1814 sa v jej záhrade pestovalo približne 250 variet ruží. Veľmi známa trojzväzková kniha o ružiach „Les Roses“ vyšla v rokoch 1817-1824. Po smrti Josefíny žil Redouté vo finančnej tiesni až do roku 1822 kedy sa opäť zamestnal v Prírodovednom múzeu a začal tu viesť hodiny kreslenia a maľby.

V roku 1825 získal najvyššie štátne vyznamenanie - Rád čestnej légie. Redouté prekonal ako umelec viaceré politické usporiadania a krízy, slobodne tvoril aj počas Francúzskej revolúcie a v období teroru.

Spolupracoval s najvýznamnejšími botanikmi svojej doby a svoje ilustrácie poskytol asi do 50 publikácii, z nespomenutých napríklad „Geraniologia“ z rokov 1787-1788, ďalej dvojzväzkovej „Plantes grasses“ z roku 1790, „Catalogue de 486 liliacées et de 168 roses peintes“ z roku 1829 a napokon „Alphabet Flore“ z roku 1835. Celkovo bol autorom viac ako dvetisíc kresieb a malieb, kde znázornil asi 1800 druhov a odrôd rastlín, mnohých dovtedy neznámych. Vo svojich maľbách zachytil taxonomické bohatstvo záhrad Márie Antoinetty v Petit Trianon a cisárovnej Jozefíny v Malmaison.

Zdroj

Pierre-Joseph Redouté. http://en.wikipedia.org/wiki/Pierre-Joseph_Redouté#CITEREFcdpb (2011-07-10).

Pierre Joseph Redouté – A Biography [online]. 2007. A Picture of Roses. [cit.20.06.2008]. Dostupné na internete: < http://www.apictureofroses.com/cms/home/redoute.htm>

Fichier:Rosa centifolia foliacea 17.jpg. http://fr.wikipedia.org/wiki/Fichier:Rosa_centifolia_foliacea_17.jpg (2011-07-10).

Lamers-Schütze, P. 2001. Redouté's Roses. Kolín : Taschen. 192 pp.