ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Vladimír Ippolitovič Lipsky (1863-1937)

Vladimír Ippolitovič Lipsky (1863-1937)

Pridané: pm, 11. marec 15:44

Vladimír Ippolitovič Lipsky, Владимир Ипполитович Липский, Володимир Іполитович Липський (*11. marec 1863 Samostrely, Ukrajina - †24. február 1937 Odesa, Ukrajina) – ukrajinský botanik. Autorskú skratku má „Lipsky“.

Jeho otec, starý otec a dedo boli pravoslávni duchovní. V roku 1873 sa jeho rodina presťahovala do mesta Žitomir a tam Vladimír navštevoval strednú školu. Neskôr, do roku 1881, študoval na Pavel Galagan Collegium a štúdium ukončil v roku 1887 na Univerzite v Kyjeve. Veľký vplyv mal na neho Johannes Schmalhausen, ktorý tam pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej taxonómie a morfológie.

V období 1887-1894 pracoval Lipsky v Botanickej záhrade Kyjevskej univerzity, najprv ako kurátor, neskôr ako asistent na Katedre botaniky. V rokoch 1894-1917 pôsobil v Herbári Botanickej záhrady v Petrohrade ako vedúci botanik a Správca živých zbierok rastlín.

Krátko po skončení štúdií sa Lipsky zúčastnil viacerých expedícií, napríklad do oblastí Podolia (juhozápadná Ukrajina), Besarábie, na Krym, Kaukaz a do Strednej Ázie. Výsledky z týchto expedícií priebežne publikoval v časopise „Proceedings of Kiev Society of Nature Researchers“ a v roku 1889 v práci „Исследование о флоре Бессарабии“.

V roku 1889 cestoval na Kaukaz, kde objavil asi 40 nových druhov rastlín. Pre porovnávacie štúdium kaukazskej flóry navštívil aj Severný Irán. Výsledky publikoval v práci „Кавказа Флора. Свод сведений о Кавказа флоре за двухсотлетний период её исследования, начиная от Турнефора и кончая XIX веком“, v ktorej je sú opísané tri nové rody (Beketowia, Orthorhiza, Schumania) a zaradených asi 4500 druhov rastlín, spolu s údajmi o ich rozšírení.

V čase, keď Lipsky pôsobil v Botanickej záhrade v Petrohrade, venoval sa do roku 1896 flóre Kaukazu a potom začal so štúdiom flóry pohorí Strednej Ázie. Botanizoval v regióne Hissarských hôr, Pamiro-Altaja, Tian-šanu, Džungarska, Kopet-Dagu, Ferganskej kotliny a Zaravšanu. Mnohé z týchto oblastí navštívil ako prvý botanik. Výsledkom týchto ciest bolo opísanie štyroch nových rodov (Korshinskia, Galagania, Koslovia a Ladyginia) a publikovanie asi 30 prác z ktorých najvýznamnejšie sú „Материалы для флоры Средней Азии“, ďalej „Флора Средней Азии, то есть Русского Туркестана и ханств Бухары и Хивы“ a „Горная Бухара“.

Popri práci v rámci systematickej botaniky sa venoval aj histórii budovania zbierok Botanickej záhrady v Petrohrade a vydal práce „Гербарий С.-Петербургского ботанического сада к концу его 75-летнего существования, 1823—1898“, ďalej „Исторический очерк С.-Петербургского ботанического сада, 1713—1913“ a „Биографии и литературная деятельность ботаников и лиц, соприкасавшихся с ботаническим садом“.

V rokoch 1900 – 1902 navštívil Lipsky takmer všetky významné botanické záhrady a herbáre na svete s výnimkou Austrálie.

Od roku 1917, kedy sa opäť vrátil na Ukrajinu, sa aktívne sa podieľal na budovaní Národnej akadémie vied Ukrajiny ako predseda Botanickej sekcie.

Na odporúčanie prvého predsedu Ukrajinskej akadémie vied Vladimíra Vernadského bol Lipsky dňa 30. decembra 1918 zvolený za riaditeľa Botanickej záhrady v Kyjeve. Popri tom zastával Lipsky v akadémii viacero významných postov. V rokoch 1922-1928 bol aj predsedom Ukrajinskej akadémie vied. Na túto pozíciu rezignoval po tom ako bol Ukrajinskym komisariátom obvinený „z nedodržiavania sovietských zákonov a porušovania ľudských práv“.

Od 21. júna 1928 sa stal riaditeľom Botanickej záhrady v Odesse. Má zásluhu na podstatnom rozvoji výskumu, rozšírenia samotnej botanickej záhrady a vybudovania nového herbára. Funkcie sa vzdal v roku 1933, na protest voči niektorým myšlienkam mičurinstva ktoré šíril Lysenko.

V rokoch 1927-1930 študoval Lipsky riasy žijúce v Čiernom mori, vplyv vegetácie na tvorbu a hromadenie solí, spolupracoval na výskumoch Ukrajinského ústavu pre štúdium živice a rastlín tvoriacich kaučuk. Zvláštnu pozornosť venoval červenej riase (Phyllophora), ktorá sa neskôr stala surovinou na výrobu jódu a agaru.

V roku 1935 navrhol Lipsky novú Botanickú záhradu Ukrajinskej akadémie vied.

Lipsky významne prispel k rozvoju disciplín ako fytogeografia, taxonómia, ďalej prepracoval metódy tvorby herbáru, vnútornej organizácie zbierkového fondu botanických záhrad a spracoval históriu botaniky v Rusku a na Ukrajine. Opísal viacero nových rodov a približne 220 nových druhov rastlín, z ktorých je 54 pomenovaných na jeho počesť. Je autorom spolu 82 publikácií.

Zomrel v Odese. V 50.tych rokoch bolo jeho hrobové miesto zničené. Na jeho počesť boli nazvané rody Lipskya (Apiaceae) a Lipskyella (Asteraceae)

V Arboréte Mlyňany SAV rastie z drevín ktoré zaradil Fagus orientalis Lipsky.

 

Zdroj

Vladimir Ippolitovich Lipsky. http://en.wikipedia.org/wiki/Vladimir_Ippolitovich_Lipsky (2011-03-11).

Липский, Владимир Ипполитович. http://ru.wikipedia.org/wiki/Липский,_Владимир_Ипполитович (2011-03-11).

Vladimir Lipsky b. 11 March 1863 d. 24 February 1937. 2011 [online] Rodovid. (cit. 11.03.2011) Dostupné na internete: <http://en.rodovid.org/wk/Person:223548 >

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.