ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » André Michaux (1746-1802)

André Michaux (1746-1802)

Pridané: am, 7. marec 07:01

"His name was André Michaux and we should all remember his name, for he was one of the most remarkable human beings of the 18th century, or of any century".

(Charles Kuralt, 1994)

 

André Michaux (*7. marec 1746 Satory pri Versailles, Francúzsko – †16. november 1802 resp. 11. október 1802, Tamatave, Madagaskar) – francúzsky botanik a cestovateľ. Autorskú skratku má „Michx.“.

Bol synom roľníka. Do školy prestal chodiť vo veku 14 rokov, pretože ho otec potreboval na rodinnom majetku. Vďaka prácam na rodinnej farme ale získal základné vedomosti o rastlinách a takisto sa stal veľmi skromným, vďaka čomu dokázal prežiť v ďalšom období života počas expedícií vo veľmi zložitých situáciách – napríklad pri nedostatku obživy.

Jeho mladá manželka Cecília zomrela krátko po pôrode ich jediného syna. André sa rozhodol svoj domov opustiť a začal sa venovať štúdiu botaniky - navštevoval prednášky, ktoré viedol Bernard de Jussieu a študoval zbierky rastlín v Botanickej záhrade v Paríži, kde sa zoznámil s významnými botanikmi, na ktorých mimoriadne zapôsobil svojou vytrvalosťou a rozhľadom.

Mal veľké nadanie pre štúdium cudzích jazykov. Čítaním klasickej latinskej a gréckej literatúry sa podporila jeho túžba cestovať do ďalekých krajín. Neskôr sa zdokonalil vo všetkých oficiálnych jazykoch, ktorými sa hovorilo v oblastiach, kde pracoval. 

V roku 1779 krátko študoval botaniku v Anglicku a v roku 1780 botanizoval v Auvergne vo Francúzsku (Pyreneje) a v Severnom Španielsku.

Francúzska vláda ho vyslala v roku 1782 na botanickú expedíciu do Perzie. Sprevádzal ho bratanec filozofa Jean-Jacquea Rousseaua, Jean-François Rousseau, ktorý bol v Perzii vymenovaný za konzula. Cesta bola veľmi náročná, prežili búrku v Stredozemnom mori, namáhajú cestu karavánou a lúpežné prepady kočovných kmeňov. Po príchode si Michaux získal čoskoro priazeň vplyvných kruhov, pretože vyliečil nemocného Šacha.

Precestoval oblasti v okolí miest Aleppo, Bagdad a Basra a v oblasti v okolí Perzského zálivu a Kaspického mora. Viackrát bol zajatý a unikol smrti, raz bol dokonca zachránený až po intervencii anglického konzula v Basre.

Do Francúzska sa vrátil po dvoch rokoch s rozsiahlym herbárom a takisto s početnými introdukciami rastlín pre botanické záhrady. Medzi položkami boli dreviny ako Zelkova hrabolistá, orechovec jaseňolistý a dekoratívna bylina Michauxia campanuloides.

Navyše domov priniesol aj hraničný kameň tzv. Kudurru, ktorý bol objavený istým francúzskym lekárom pôsobiacim v Bagdade. Na kameni sú vyryté znaky s odkazmi na obdobie až 1200 rokov pred Kristom. Dodnes sa tento artefakt volá „Michauxov kameň“.      

Hoci žiadal o povolenie a prostriedky aby sa mohol vrátiť a študovať flóru v pohorí Kašmír a v Tibete, kráľ Ľudovít XVI. ho vymenoval za kráľovského botanika a vyslal ho v roku 1785 do USA, kde mal študovať rastliny hodnotné pre využitie vo Francúzsku – pre rýchlejšie zalesňovanie, pre využitie v drevárskom priemysle, v medicíne a ako krmoviny. V tom čase odchádzal z Paríža americký minister Benjamin Franklin a bol nahradený na tejto pozícii Thomasom Jeffersonom.

Michaux vycestoval do Ameriky so svojím iba 15 ročným synom Françoisom a spolu precestovali Kanadu a časť USA. V Charlestone (Južná Karolína) založili experimentálnu záhradu, odkiaľ naďalej podnikali expedície do rôznych častí Severnej Ameriky, napríklad aj na Floridu. V čase svojho pobytu v Amerike pôsobil Michaux aj v diplomatických službách, udržiaval kontakty s Thomasom Jeffersonon, navštívil Georgea Washingtona a niekoľkokrát bol vtiahnutý do nebezpečných konšpirácií. Navštívil aj botanika Williama Bartrama, aby s ním konzultoval svoje objavy. Spolu s ním a botanikom Johnom Fraserom podnikol expedíciu po rieke Savannah. Cestovali na dlabanom kanoe ale najmä na koni alebo peši. Prešli tisíce kilometrov a boli vystavení neustálemu nebezpečenstvu – Michaux toto všetko považoval pre svoju prácu za vcelku prirodzené. Bartram tvrdil, že Michaux bol schopný objaviť nový druh rastliny v oblastiach, ktoré on a jeho otec už preskúmali. Michaux počas tejto expedície taktiež vystúpil na štíty tamojších hôr. Pri rieke Catawba objavil známy rododendron americký. Počas tejto expedície pomenoval a zaradil viac ako tisíc nových druhov a posielal objemné zásielky semien.

Okrem severoamerických druhov - ako napríklad žltodrevec, viacerých druhov orecha, magnólie veľkolistej a rododendronu amerického - introdukoval aj niekoľko veľmi zaujímavých východoázijských druhov - napríklad ginko, kaméliu, osmant voňavý, albíziu a lagerstrémiu. V založených experimentálnych záhradách v Amerike sa pokusne pestoval aj ľulok zemiakový. Medzi prvé záhrady vo Francúzsku, kde bola magnólia veľkolistá po introdukcii vysadená, patrila cisárska záhrada Malmaison.

Na spiatočnej ceste do Francúzska, v roku 1796, prežil Michaux stroskotanie lode pri pobreží Holandska, ale väčšinu zbierok zachránil, hoci poškodených. V Paríži sa však nedočkal vrátenia nedoplatkov, ktoré mu republika za jeho služby na základe dohody dlhovala. Ocitol sa vo finančnej tiesni a z nutnosti publikoval svoje práce o flóre Severnej Ameriky.

V roku 1800 sa mal zúčastniť na expedícii do Austrálie, ktorú viedol Nicolas Baudin, ale z dôvodu sporov s kapitánom lode expedíciu opustil na ostrove Maurícius. Po roku botanizovania na tomto ostrove pokračoval na ostrove Madagaskar, kde zomrel v roku 1802 na tropickú horúčku. Hoci sa spočiatku medzi botanikmi uvažovalo o inštalácii jeho sochy v Paríži, nakoniec sa toto nerealizovalo. 

Svojim výskumom Michaux výrazne prispel k botanickým poznatkom o flóre Severnej Ameriky ale aj iným oblastí. Medzi jeho najznámejšie práce patria „Histoire des chênes de l'Amerique septentrionale“ z roku 1801 a dvojzväzková „Flora Boreali-Americana“ z roku 1803, vydaná už jeho synom. Ovplyvnený výskumom svojho otca publikoval François v rokoch 1810-1813 trojzväzkové dielo Histoire des arbres forestiers de l'Amerique septentrionale“, ktoré v anglickom preklade vyšlo pod názvom „The North American Sylva“.

Na počesť Michauxa bol nazvaný rod Michauxia L'Hérit. (Campanulaceae) a viacero druhov.

V Arboréte Mlyňany SAV rastú z drevín ktoré zaradil

Aronia melanocarpa /Michx./ Ell.,

Cladrastis lutea /Michx./ K.Koch, (Cladrastis kentukea /Dum. Cours./ Rudd)

Cornus stolonifera Michx.,

Fraxinus quadrangulata Michx.,

Menziesia pilosa /Michx./ Juss.,

Quercus borealis Michx.,

Quercus falcata Michx.,

Quercus imbricaria Michx.,

Quercus macrocarpa Michx.,

Rhododendron catawbiense Michx.,

Rosa setigera Michx. a

Viburnum edule /Michx./ Raf.        

 

Zdroj

André Michaux. 2011 [online]. Michaux. Dostupné na internete: < http://www.michaux.org/michaux.htm >

André Michaux. http://fr.wikipedia.org/wiki/André_Michaux (2011-03-07).

André Michaux. http://en.wikipedia.org/wiki/André_Michaux (2011-03-07).

André Michaux. http://de.wikipedia.org/wiki/André_Michaux (2011-03-07).

Kudurru. http://en.wikipedia.org/wiki/Kudurru (2011-03-07).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.